Používáním těchto stránek souhlasíte s ukládáním souborů cookies na vašem zařízení.

Mushing? Nie! Začala som behať na zlepšenie kondičky...

Že je kraťanda velmi všestranným plemenem, už víme. Dovedete si ale představit, že by se naučila i tahat a ještě ke všemu ji to velmi bavilo? Ne, ne, to jsme si nevymysleli! Na Slovensku přesně takový tým skutečně existuje. Pojďme se s nimi tedy společně seznámit!


Mushing? Nie! Začala som behať na zlepšenie kondičky...

Petra Horňáková vyzkoušela se svými krátkosrstými koliemi celou řadu kynologických sportů. V současné době mezi ně patří i pro toto plemeno ne zrovna typické mushingové disciplíny, kterým se věnují opravdu velmi aktivně. A že to jde, nám už podrobněji přiblíží ona sama…

Petro, vy jste nejprve vlastnila kolie dlouhosrsté a od nich jste postupně přešla na kraťandy. Čím vám učarovaly? A mohla byste obě tato vzájemně příbuzná plemena trochu porovnat?

Mushing? Nie! Začala som behať na zlepšenie kondičky...

Dlhosrsté kólie som vlastne nikdy nevlastnila, len dlhé roky obdivovala a zaujímala sa o ne. Moji rodičia boli dlho presvedčení, že pes do paneláku nepatrí a keď konečne povolili psa, rozhodla som sa nakoniec pre krátkosrstú kóliu, ktorá sa mi postupom času viac zapáčila elegantnou postavou a vyrovnanejšou, akčnejšou povahou, viac vhodnou na šport. A rolu zohrala aj srsť, ktorá je u KK jednoduchá na údržbu – na rozdiel od dlhosrstých kólií sa na ňu nechytajú bodliaky, konáriky či sneh, po prechádzke v zlom počasí stačí pretrieť labky handrou a nie je potrebné ich zakaždým oplachovať vo vani.

V současné době máte po svém boku tři krátkosrsté kolie. Mohla byste nám o nich prozradit něco více?

Mushing? Nie! Začala som behať na zlepšenie kondičky...

Aktuálne mám doma dve babičky 12,5 ročnú Phoebe (Cinnaberry's Uptown Girl) a 12 ročnú Meghan (Baltica Bila Kaífa) a jednu mladšiu sučku - takmer 4 ročnú Sky (Aimer le bleu Lago Benea). Phoebe bola zamladi pes dvoch tvári – šibnutá, uštekaná, premotivovaná pri aktivitách, ktoré ju bavili a na druhu stranu trochu fajnová princezná, maznavá a očakávajúca obdiv. Meghan na druhú stranu bola viac premýšľavá, trochu citlivejšia a jemnejšia povahovo, nie taká raketa, ale zato veľmi snaživá, spoľahlivá, viac pracujúca pre mňa. Ale dnes sú obe už na dôchodku a užívajú si len leňošenie a pomalé prechádzky. A mladá Sky je niečo medzi nimi – akčná, ale viac sústredená, odolná povahovo a ľahko motivovateľná – s ňou sa mi veľmi dobre robí všetko, do čoho sa spolu pustíme.

Společně provozujete celou řadu nejrůznějších kynologických aktivit. Které to jsou a co vás baví asi nejvíc?

Mushing? Nie! Začala som behať na zlepšenie kondičky...

S mojimi KK sme si vyskúšali za tie roky veľa rôznych psích aktivít. Aktuálne sa so Sky venujeme mushingovým športom (canicross, bikejöring, kolobežka, v zime sane), agility, coursingu a noseworku (a vyskúšala si aj pasenie ovečiek). V minulosti som sa so psami venovala aj dogtrekkingu, obedience, dogfrisbee, Phoebe robila canisterapiu, trošičku sme skúšali aj dogdancing, psie triky, či stopovanie. Časom z toho zostalo, čo mňa i psy bavilo najviac a v čom boli najlepšie možnosti na tréning a preteky, ale i tak toho máme tuším celkom dosť.

Zaujaly mne ty mushingové sporty. To asi není úplně běžná disciplína pro KK. Co vás k tomu vlastně přivedlo, a máte pocit, že to je pro vaše čtyřnohé holky opravdu to pravé?

Mushing? Nie! Začala som behať na zlepšenie kondičky...

No nie, v mushingových športoch príliš KK nevidieť, nie je to plemeno šĺachtené na ťahanie, takže hoci niektorých príslušníkov plemena to baví, iných zas vôbec. A veľa majiteľov plemena ani nevie, že niečo také je možné s nimi robiť.

Ja som vlastne začala behať s Phoebe a Meghan na zlepšenie kondičky pre agility, najprv boli psy navoľno, potom som ich skúsila zapriahnuť a mali sme dáke pokusy o canicross (hoci to spočiatku vyzeralo všelijako, v nevhodných postrojoch a s požičaným sedákom a šnúrami). Ale hlavne Meghan to veľmi bavilo a začala si myslieť, že je asi husky, tak som si potom pozisťovala o tom viac, dokúpila poriadnu výbavu, vybrali sme sa na prvé minizávody v canicrosse – prekvapivo sme ich vyhrali a už to šlo. Takže sme potom venovali skôr canicrossu a dogtrekkingu a agility šlo do úzadia. Hlavne to riadne chytilo aj priateľa a časom nám okrem KK skončila doma aj svorka originál záprahových psov, s ktorými preteká on, takže sa tomu venujeme obaja a spoločne chodíme po pretekoch.

Vzpomněla byste si ještě na své úplné začátky? A nebrali vás ostatní tak trochu jako exoty?

Canicross behávala vždy pomerne pestrá paleta plemien, nie iba typicky záprahových, takže keď som začínala s tým za exotov sme až tak neboli. Keď sme potom ale pokračovali aj v disciplínach bikejöring (cyklista ťahaný psom), scooter (jazdec na kolobežke ťahaný psom), či nebodaj som zapriahla v zime psy do saní, tam na nás už pozerali diváci, iní pretekári či dokonca organizátori s väčším údivom.

Absolvovala jste celou řadu závodů a soutěží, určitě tedy máte přehled, jak je na tom kraťanda ve srovnání s konkurencí. Má třeba šanci umístit se i na předních příčkách pořadí?

Mushing? Nie! Začala som behať na zlepšenie kondičky...

V mushingu bohužiaľ súťažia KK v kategórií s oveľa väčšími a na ťahanie šľachtenými psami ako európsky saňový pes, takže proti nim bohužiaľ príliš šance na umiestnenie príliš nemajú. Ešte niekoľko rokov dozadu ale nebývalo na týchto pretekoch toľko účastníkov, takže vtedy v menšej konkurencií sa mi občaspodarilo aj umiestnenie s KK na stupňoch víťazov, dnes ale tieto disciplíny zažívajú pomerne boom a účastníkov je ozaj veľa, takže úspechom je každý predbehnutý pretekár. Ale zas pretekov je dnes už zas oveľa viac a nie všetkých sa zúčastňuje elita s ESP, takže ak je človek dobrý športovec, občas sa umiestniť dá.

Co považujete v tomto odvětví za svůj největší úspěch nebo čeho si nejvíce vážíte?

Úspechom je pre mňa každý dokončený pretek a každý predbehnutý súper. Z absolvovaných pretekov mám ale asi najväčšiu radosť z dokončenia rakúskeho preteku IronDog, ktorý je pomerne náročný – jedná sa o triatlon (prípadne duatlon) so psom – teda plávanie, bicykel (alebo kolobežka) a canicross – to všetko dva dni po sebe, k tomu jedna nočná canicrossová etapa – pričom na trati sú aj skaly, kopce, potoky, blato. Ja som to KK absolvovala už 3x – s Meghan v rokoch 2015 (triatlon bike) a 2016 (duatlon scooter) a so Sky v roku 2018 (triatlon scooter). A úspechom pre mňa je aj doba, ktorú sa Meghan tomu venovala – posledný canicrossový pretek so mnou bežela túto jar – to mala 11,5 roka.

Úspechom je pre mňa každý dokončený pretek a každý predbehnutý súper!

Jak často trénujete a liší se to třeba nějak i v závislosti na ročním období?

Mushing? Nie! Začala som behať na zlepšenie kondičky...

Mushingové športy trénujem od jesene do jari, zväčša 3-4x týždenne. Najprv kratšie vzdialenosti, na zimu, kedy sa na pretekoch jazdia dlhšie vzdialenosti, predlžujem, potom na jar kým počasie dovolí zas kratšie. Krátky canicross prípadne občas zabehneme aj v lete, keď nie sú príliš vysoké teploty, ale to skôr rekreačne.

V poslední době mnoho majitelů, a to zejména těch sportovně založených, dochází se svými psy na různé formy fyzioterapie, cvičení na balančních pomůckách apod. Provozujete sama něco podobného nebo o tom třeba do budoucna uvažujete?

Balančné pomôcky doma nejaké mám, občas na nich so psami trénujeme. Z času na čas absolvujú dornovku.

Našla by se v rámci mushingových sportů i nějaká disciplína pro vaše plemeno vyloženě nevhodná nebo kterou byste raději nedoporučila?

Žiadna disciplína nie je vyslovene nevhodná pre KK, záleží, čo sedí danému jedincovi a jeho páničkovi.

Každopádně je to sport opravdu fyzicky velmi náročný a výkon a celkovou kondici zvířete dokáže určitě hodně ovlivnit i kvalitní výživa. Co se tedy vám konkrétně nejvíce osvědčilo, co se stravy týče?

Psy kŕmim už skoro dvanásť rokov BARFom, teda surovým mäsom, k tomu ovocie, zelenina, občas olej, vitamíny. Psy na tom prosperujú výborne a sú v dobrej kondícii.

Najde se nyní na Slovensku dostatek zkušených instruktorů a také možností k tréninku?

Mushing? Nie! Začala som behať na zlepšenie kondičky...

Na mushingu je práve dobré to, že netreba špeciálne priestory ani inštruktorov. Stačí si nájsť vhodnú trasu v lese či na poli a človek môže behať či jazdiť kedy chce. Samozrejme v začiatkoch nie je zlé zapojiť sa do nejakej tréningovej skupiny a nechať si poradiť, v ČR takých skupín funguje celkom dosť, na Slovensku je to horšie.

Co byste na závěr poradila těm, kteří by to se svou krátkosrstou kolií chtěli také zkusit?

Hlavne treba vhodný a dobre padnúci postroj pre psa – od overených výrobcov postrojov pre mushing. Určite nie všelijaké bežné vychádzkové postroje, ani nič typu nórsky postroj a podobne. Ďalej začať behať  v lese alebo na poli, nie po asfalte.  Ale určite sa to nebojte s KK skúsiť.

Foto: archiv Petry Horňákové

http://www.aisling-agam.sk/

 

Kam dál ...



-->