Tak stopují mistři!

Poslední listopadový víkend proběhlo na Slovensku Mistrovství republiky stopařů IGP-FH. V souladu s anticovidovými opatřeními a navzdory nepříznivému počasí se na start postavilo jedenáct týmů a někteří z nich předvedli opravdu parádní výkony. Vítěz může být ale pouze jeden, a tím se stala sympatická dvojice Radka Bořutová a její šestiletý německý ovčák Uno Tri Duby. Radka je nejen vynikajícím psovodem, ale také velmi příjemným člověkem, a tak jsme jí hned požádali o rozhovor. Prozradí nám tajemství svého úspěchu?

Pokud se řadíte mezi ambiciózní psovody a vaše cíle míří ve stopařině vysoko, možná vás bude zajímat, jaký recept na úspěch má skutečný mistr. Radka Bořutová nám prozradila něco málo ze své stopařské kuchyně a my jí chceme touto cestou srdečně pogratulovat! Druhý zisk titulu Mistra Slovenska totiž zdaleka není jejím jediným úspěchem, ale její stopařská kariéra je skutečně lemovaná poháry.

Radko, předně chci poděkovat za čas, který nám věnujete. Ale na stopu teď nějakou dobu asi nepůjdete a můžete si s Unem užívat zasloužené volno. Nebo se pletu?

Mám pocit, že už poznáte odpoveď na svoju otázku. Voľno sa samozrejme nekoná, keďže žijeme s Unom na juhu Slovenska, nie ďaleko od hranice s Českou republikou a tu máme pomerne mierne zimy. Pokiaľ neklesne teplota pod -5°C, tak stopujeme v normálnom režime. Stopovanie v zime ma jednu obrovskú výhodu a tou je, že niesu mravce a podobný otravný hmyz, ktorý lezie na pamlsky, ktoré sú obvykle položené v šľapajách. Tiež teploty okolo 0°C sú veľmi príjemne pre psa a dá sa veľmi dobre práve v zime vybudovať stopárska kondícia.

Uno je váš první pes, nebo už máte za sebou i jiné kynologické zkušenosti?

Uno je môj druhý pes. S prvým psom, volal sa Esso Plavno, sme mali zložených pár skúšok (SVV2, FPr3 a SPS) a tiež som s ním bola na zopár pretekoch. Prvý pes, ale kvalitami ďaleko nesiahal na Una.

Na Slovensku (a nejen tam) jste s Unem velmi známou dvojicí. Představila byste nám, prosím, svého čtyřnohého parťáka?

Uno Tri Duby (volám ho Viktor, alebo Vikoš) je pes plemena nemecký ovčiak. Pes ma 6 a pol roka a doteraz zložených 12 skúšok z výkonu (IGP3, IGP-FH, FH2, SVV2, StPr3, IFH-V). Spolu sme absolvolali množstvo vrcholových pretekov na Slovensku aj v zahraničí. Uno je všestranný pes, čoho dôkazom sú aj zložené skúsky ako IGP3, alebo SVV2, no od malička som sa s ním zamerala na stopy, keďže našim jasným cieľom bolo zúčastniť sa Majstrovstiev sveta v stopách. Unova povaha a rodokmeň a moje vedomosti a skúsenosti sa skĺbili a vyšiel z toho silný stopársky team. Uno je mimoriadny pes pre mňa, pretože je zdravý, silný a vytrvalý a dobre si spolu rozumieme. Cítim, že sme rovnocenní partneri a tam, kde ja zlyhávam napríklad počas preteku po psychickej stránke, on prevezme na seba všetku zodpovednosť a maká ako stroj. Uno je proste srdom pretekár, tak ako ja a nemá problémy s ľudmi, alebo zmenami prostredia. Je to pes, ktorý sa dokáže vynikajúco adaptovať v akomkoľvek prostredí a akýmkoľvek podmienkami. Tento rok napríklad vyhral tri veľké preteky, pričom každý pretek bol úplne iný, čo sa týka počasia a typu terénu. Uno dokáze stopovať v bahne, tráve, hline, snehu, na tvrdom aj mäkkom podklade, v horúčave aj v mrazoch. Tažké podmienky a terény mu nerobia problémy a to si na ňom najviac cením. Je to pes, ktorý sa nevyhovára, ale pracuje a stále optimálne.

Máte na svém kontě opravdu bohatou sbírku úspěchů. Který závod byl pro vás tím nejtěžším a proč?

Určite najťažším boli prvé Majstrovstvá Slovenska IPO-FH v roku 2018, kde sme nastúpili ako menej skúsení nováčikovia. Uno mal vtedy ešte len 4,5 roka a aj napriek mladému veku dokázal tento tažký pretek vyhrať. No, a druhým najťažším pretekom bol pretek o Lukovský pohár (FH2), ktorý sa tento rok konal v Lukovej v ČR, a dôvod je prostý. Pretek sa konal na takom teréne, aké my tu u nás doma nemáme a tiež bolo pomerne teplo, keď sme o 13tej hodine nastupovali na pole. Horúčava a tvrdý, suchý terén bol výzvou a Unovych 98 bodov v takýchto podmienkach si neuveriteľne cením.

Dostat se na vrchol a opakovaně podávat maximální výkon zřejmě nebude dílem náhody. Má vaše stopařská kariéra jasný cíl a plán?

Ano, chceme byť Majstri sveta podla IGP-FH a všetko naše snaženie vedie k tomu, aby sme sa k tomuto cieľu priblížili čo najbližšie.

Předpokládám, že statistika patří mezi váš denní chléb. Kolik máte s Unem našlapáno stop?

No, bude to okolo 2000 stôp určite.

Tvrdý trénink a správné načasování, to chce opravdu dobrý management. Jste stejně cílevědomá i v profesním životě? Přenášíte zkušenosti z profesního života do toho kynologického a naopak?

Áno, kolegovia ma poznajú ako zodpovednú a cieľavedomú osobu, no niesom kariérista. V profesionálnom živote, chcem vystupovať skor ako niekto, kto pomáha firme a kolegom dosahovat čo najlepšie výkony. Ja svoj výkon podám, ale kariérny rast ma nezaujíma.

Stopy jsou vaší disciplínou číslo jedna, to víme. Věnujete se s Unem i dalším aktivitám?

No, momentálne s ohľadom na jeho vek už robíme len stopy, plávame, chodíme na bicykli a na prechádzky. Nič extra akčné už nevykonáváme. Popravde, dávam na Una pozor, aby sa náhodou nezranil, čo by mohlo ohrozit jeho stopársku kariéru.

Skloubit náročnou práci a dlouhé stopařské tréninky není vůbec snadné. Zbývá vám vůbec čas na nějaké jiné koníčky?

Každy voľny čas strávim s Unom, alebo s Unom a našou partičkou psov, keďže Uno nieje moj jediný pes. Takže odpoveď znie, na iné aktivity ako na psa mi čas neostáva.

Jakou praktickou radu byste dala kolegům stopařům, kteří k vám vzhlížejí a doufají, že jednou budou dosahovat také takových úspěchů?

Ak chcete byť uspešní v stoparine, tak je určite dôležite si vybrať vhodné plemeno a genetiku a tiež začat trénovat už vo veľmi útlom veku psa (7 – 8 týždňov). Dobré je zúčastniť sa stopárskych seminárov, alebo začať stopovať pod dohľadom, inak možete robiť veľa zbytočnćh chýb, ktoré už vo vyššom veku psa neodstránite. No, a treba sa pripraviť byť na poli aspoň 6 dní v týždni, či uz prší, alebo sneží, alebo je teplo jako v pekle, alebo zima a vietor. Vtedy už vaše potreby idú bokom a niekedy treba mat veľkú vôľu sebazapretia. Treba mať jasný cieľ a ísť si za ním, nech to stojí, čo to stojí. Kto chce hľadá spôsoby, kto nechce hľadá dôvody.

A na závěr se samozřejmě nabízí otázka – jaké jsou vaše kynologické plány na nejbližší období?

Najbližšie by sme mali mat II. Kvalifikačný pretek na MS stopárov v Košiciach na jar 2021 a potom ak sa zadarí, tak MS IGP-FH vo Fínsku 2021.

Děkuji za rozhovor a za celou redakci bych vám ráda popřála mnoho štěstí a hlavně splnění vysněného cíle!

Katka Houšková

Foto: archiv Radky Bořutové