Používáním těchto stránek souhlasíte s ukládáním souborů cookies na vašem zařízení.
Líbily se vám naše články a rozhovory věnované plemeni malý kontinentální španěl? Pak vás budou jistě zajímat i informace o chovu na sousedním Slovensku! A toto povídání, ze kterého na každém řádku čiší láska a krásný vztah k papillonům i phalénům, se vám bude určitě líbit! Tak si ho nenechte ujít!
Gabriela Majdová je nejen velmi milá dáma, ale dá se říci, že i chodící encyklopedie, co se chovu papillonů a phaléne na Slovensku týče. Plemeni se věnuje přes třicet let a za tu dobu ve své chovatelské stanici Caprina Dowina odchovala celou řadu velmi úspěšných jedinců. Navíc je i dlouholetou prezidentkou Klubu chovateľov čiváv a papillonov v Poprade, tak koho jiného než právě ji bychom měli požádat o rozhovor? Tak tady je a opravdu stojí za to!
V roku 1990 si moja známa išla kúpiť čivavu pre dcérku a zavolala ma, aby som s ňou išla a poradila jej. Vtedy som mala bassetku a za sebou 15 rokov s hladkosrstým trpasličím jazvečíkom. U chovateľa som videla behať troch psíčkov, o ktorých som si myslela, že sú to čivavky. Neboli. Boli to papilloniky privezené z bývalej NDR. Jedni z prvých na Slovensku. Pán mal vtedy šteniatka a tak som si zobrala moju prvú sučku Floru Super Luxus a netušila som, že to bude láska na celý život. Chýbal mi malý psík, ako bol jazvečík, ktorý sa dal zdvihnúť do náručia a vystískať, ktorý „nevoňal“ ako staré ponožky, a ktorý bol oproti bassetke tak múdry, že nebolo treba žiadneho zložitého výcviku, aby mi plnil doslovne, čo mi na očiach videl.
Chovatelia a majitelia papillonov a phalénov vám potvrdia, že sú všetci výnimoční a nezabudnuteľní. Ti dominantní vás prekvapia svojou neuveriteľnou vynaliezavosťou a tí submisívni svojou neskonalou poslušnosťou a pokorou!
O zakladateľke chovu Flore Super Luxus som uz hovorila. Bola vynimočná tým, že napriek jej nedostatočnej socializácii v šteniatkovskom veku (u chovateľa) sa z nej stala nie síce nádherná, ale nádherne spoločenská dáma, ktorá nesmela chýbať na žiadnej fotke. Chovatelia a majitelia papillonov a phalénov vám potvrdia, že sú všetci výnimoční a nezabudnuteľní. Ti dominantní vás prekvapia svojou neuveriteľnou vynaliezavosťou a tí submisívni svojou neskonalou poslušnosťou a pokorou. Aj keď mám početnú svorku, tak viem, že maximálny počet papillonských spoločníkov je pre mňa desať. Viacerým by som už určite nestíhala venovať pozornosť, každého jednotlivo pohladkať, pritúliť, dokonale poznať jeho psychiku, potreby, zaradenie vo voľnej svorke, pretože sú mojou rodinou tak, ako moji synovia a ich deti.
Porovnavanie žiaľ nie je jednoduché a hlavne nie je vhodné, keďže sa všetko vyvíja, čo je na jednej strane dobre, na druhej strane možno v niektorých aspektoch na škodu. Dnešná doba je komplikovanejšia preto, lebo si ju takú robíme sami. Obrovskou výhodou je ale to, že sa aj chov takpovediac „zglobalizoval“ a v dnešnej dobe máme možnosť využívať množstvo jedincov, ku ktorým by sme sa v minulosti nedostali. V dobe ked som začínala, tak sme mali obmedzené možnosti cestovania (kvôli financiám), takisto sme si nemohli dovoliť ísť kryť, kam sme chceli (kvôli financiám a tomu, že sme boli pre prestížnych chovateľov neznámi) a kúpa šteniatka, alebo dospelého jedinca bola tak isto záležitosťou financií a tiež nedôvery niektorých zahraničných chovateľov. Tento stav bol ale našťastie krátkodobý a teraz je už všetko inak a myslím, čo sa chovu týka, je všetko lepšie dosiahnuteľné.
Chov na Slovensku je pre plemeno papillon riadený, ale v rozhodovaní je nechaná absolútne voľná ruka všetkým chovateľom. Myslím si, že všetci naši chovatelia, lepšie povedané chovateľky, sme dostatočne kompetentné rozhodovať sa o tom, kam bude náš chov smerovať. Skôr by som bola rada, keby sa zlepšila komunikácia výstavných rozhodcov s chovateľmi, pretože vo väčšine prípadov sú práve rozhodcovia zodpovední za vznik módnych trendov, ktoré sú niekedy malému kontinentálnemu španielovi škodlivé. Spomeňme napríklad uprednosťňovanie nesprávneho uhlenia ucha, nepomeru v telesnej stavbe, neprimeranej dĺžky osrstenia, ktorá nekorešponduje so štandardom a iné. V poslednej dobe sa ale stále častejšie stáva, že sa rozhodcovia poradia, ak majú pochybnosti vo výklade štandardu, za čo som im zo srdca vďačná.
Podmienky chovnosti na Slovensku sme stanovili opäť tak, ako to bolo dlhé roky predtým. Treba absolvovať bonitáciu a klubovú výstavu so zadávaním CAC. Zdravotné vyšetrenia sú nepovinné a dobrovoľné. Jasné, že si každá chovateľka uvedomuje, že bez zdravotných vyšetrení sa jej chov nemá možnosť rozvíjať a aj pozitívne zasahovať do ďalšieho rozvoja plemena. Nehovoriac o tom, že bez genetických vyšetrení už nepredáte šteniatko do zahraničia. Je to dobré a prospešné, pretože je to akási samoregulácia kontroly a nie mnohokrát vynútené nezmyselné nariadenia.
Ano, situácia s pandémiou a s ňou spojené obmedzenia spôsobili to, že sa nemôžu organizovať výstavy a nielen tie vyššie, čiže medzinárodné, národné a oblastné, ale ani pre chov veľmi dôležité klubové výstavy. Náš klub mal už minulý rok povolený štatút podmienečného uchovnenia, pričom takto v chove použité jedince museli byť bezpodmienečne uchovnené na najbližšej klubovej výstave s bonitáciou. Podobné opatrenie plánujeme aj na tento rok, ale až po porade s nadriadenou organizáciou a súhlasom v klubových štruktúrach. V takomto prípade je zreteľná výhoda nášho spôsobu chovu v tom, že žiadna z chovateliek nemá záujem na zapojení takého jedinca do chovu, ktorý by nebol vhodný, pretože by to poškodilo hlavne jej meno.
Malý kontinentálny španiel je psík normálnych proporcií, v žiadnej oblasti nie je prešlachtený ako niektoré iné malé plemená a preto sú pôrody fyziologicky normálne!
Papillonky a phalénky sú všeobecne veľmi dobré matky, ktoré ochotne a bez problémov odchovávajú svoje detičky. Moje skúsenosti by som vyjadrila asi takto – malý kontinentálny španiel je psík normálnych proporcií, v žiadnej oblasti nie je prešlachtený ako niektoré iné malé plemená a preto sú pôrody fyziologicky normálne. Prípady cisárskych rezov, ťažkých pôrodov a podobne, nemajú vo veľkej väčšine nič spoločné s počtom šteniatok, ale s ich veľkosťou (ani pri jednom šteniatku nemusí byť toto tak veľké, že je treba chirurgický zákrok), ich polohou v pôrodných cestách, alebo prípadnými inými patologickými javmi, ktoré sa bežne vyskytujú aj u iných a aj väčších plemien.
Na tomto mieste by som odpovedala skôr diplomaticky. Podľa údajov slovenskej plemennej knihy je chovateľská základňa dostatočne široká, ustálená v chove, kvalite a množstve. Chovatelia a majitelia malého kontinentálneho španiela nám robia radosť dostatočnou účasťou na výstavách a osvetou ohľadom plemena. Zápisy šteniat sa ročne udržujú na hodnote okolo 150, pričom až tretina šteniatok nachádza svoje domovy v zahraničí, čo tiež svedčí o dobrej úrovni slovenského chovu. Papilloni a phaléne sú plemenom, ktorého priemerný počet šteniatok na jeden vrh je tri. Samozrejme, že sú aj štyri a päť početné vrhy, ale nie sú výnimkou ani vrhy s jedným alebo dvoma šteniatkami.
Naše plemeno sa nazýva malý kontinentálny španiel. Papillon-motýľ a phaléne-nočný motýľ. Podľa mojich skúseností sú tieto dve formy nesenia ucha rovnocenné nielen podľa štandardu, ale aj čo sa týka povahy, temperamentu, šibalstva a inteligencie. Rozdiel je len vo vnímaní týchto variet nami ľuďmi. Keď spraví neplechu papillonik, tak v ňom okamžite vidíme šibala, čertíka, nezbedníka, ktorý na nás uprene pozerá iskrivými očkami svietiacimi pod veľkými ušiskami, ktoré sú u dorastencov, ktorí ešte nemajú bohaté osrstenie na tele, skôr veľké ako krídla netopiera. No, a keď sa na nás otočí phalénik, či sučka alebo psík, tak sa na nás pozerá princiatko, nežné stvoreniatko, ktoré za nič samozrejme nemôže. Kde čertík?! Urazený šlachtic!
Tak ako som spomínala, je chovná a chovateľská základňa na Slovensku veľmi solídna a chovateľky pre zlepšenie chovu majú vo vlastníctve prekrásnych psíkov aj zo zahraničia, ktorí sú väčšinou voľní pre budúce nevesty. Takže problémy pri hľadaní nepríbuzného ženícha už myslím nie su. Moje skúsenosti sú skôr opačné a to, že za našimi krásavcami chodia majitelia so sučkami zo zahraničia. Toto vlastne zodpovedalo aj otázku o rozširovaní genofondu.
Pre plemeno je najlepšie to, keď sa vyhne „módnosti“ a keď je v rukách zodpovedných samostatných a čo najlepšie spolupracujúcich chovateľov, ktorí sú organizovaní v schopnom klube!
Keďže som ja osobne trojvládie nezažila, tak môžem na všetko pozerať len zo strany pozorovateľa, ktorý aj tak „pod pokličku“ nevidí. Pre plemeno je najlepšie to, keď sa vyhne „módnosti“ (čivava, pomeranian, yorkšírsky terier) a keď je v rukách zodpovedných samostatných a čo najlepšie spolupracujúcich chovateľov, ktorí sú organizovaní v schopnom klube, ktorý pre nich spracováva evidenciu, rozumne riadi podujatia, na základe požiadania radí a v prípade potreby rieši problémy a odporúča. Akékoľvek spory plemenám len škodia, znižuje sa dedičná rozmanitosť a zhoršuje sa zdravie. Musíme byť hrdí na to, že chováme jedno z najzdravších a najdlhovekejších plemien a nesmieme z neho robiť háklivého chudáčika. A je to jedno, či s jedným, alebo troma klubmi.
Musíme byť hrdí na to, že chováme jedno z najzdravších a najdlhovekejších plemien a nesmieme z neho robiť háklivého chudáčika!
V minulosti boli nejaké náznaky snáh o spoluprácu, tuším to bola snaha o organizovanie „európskej výstavy malého kontinentálneho španiela“. Ale žiaľ k tomu nedošlo, pretože si myslím, že vplyvom zasahovania štátnej legislatívy do dobre organizovanej a kontrolovanej kynológie, máme každý dosť problémov so spracovávaním zmien, ktoré vymýšľajú naši zákonodarci, do života klubov. A neregistrovaní množitelia sa smejú a množia...
Myslím, že naši papilloni a phaléni sú dosť úspešní. Miera úspešnosti na výstavách je tak, ako všetci vieme, záležitosťou buď výnimočnej krásy jedinca, alebo trpezlivosti majiteľa, resp. chovateľa. Ja osobne nie som nejaký výstavný „závislák“, aj keď mi teraz výstavy chýbajú. Poznám ale chovy, kde má každý uchovnený jedinec splnený šampionát , buď klubový, alebo národný a vyššie.
Prajem nášmu malému kontinentálnemu španielovi, aby bol v rukách rozumných, vzdelaných ľudí, ktorí si vážia jeho prirodzené vlastnosti upevňované stáročiami, jeho veľký inteligenčný potenciál, jeho húževnatosť, zdravie, dlhovekosť a jeho rozvážnu, nehysterickú povahu a toto sa snažia zo všetkých síl bezpodmienečne zachovať. Vždy je mi veľmi ľúto, ak sa niekto „pochváli“ tým, že jeho papillon/phaléne bezdôvodne šteká, je bojazlivý, útočí na domácich, je neznášanlivý a nesocializovaný. Dúfam, že vyrovnaná povaha spolu s bezchybných exteriérom je tiež cieľom chovateľov malého kontinentálneho španiela a nie len na Slovensku.
Moc vám děkuji za překrásný rozhovor.
https://www.civavapapillon.sk/
Foto: G. Majdová (CHS Caprina Dowina), A. Balajová (CHS Laugaricio-Gold Heart), A. Chynoradská (CHS Emily´s Joy), E. Semanská (CHS Bonbolera), K. Láclavová (CHS Noblesse Charm), M. Fidrichová (CHS Fa-Dy), M. Hanesová (CHS Nueva Sorpresa), S. Fabi, R. Griglaková (CHS Stoptime)
Máte rádi psy s akční a hravou povahou, kteří jsou inteligentní, pracovití a chtějí se ...
Představení plemene v podobě portrétuZnáte z vyprávění svých babiček, že jeden rok života psa je roven sedmi letům života ...
Vědecké články a studie-->