Používáním těchto stránek souhlasíte s ukládáním souborů cookies na vašem zařízení.

Legendy československé kynologie – Povídání z Podskalky. Štefan Hamerlík

Těšili jste se také na nějakou legendu ze Slovenska? Přání se vám právě splnilo! Povídat si budeme s legendárním chovatelem německých ovčáků. Víte, o kom je řeč?


Legendy československé kynologie – Povídání z Podskalky. Štefan Hamerlík

Původně byl tento rozhovor plánován do série povídání o plemeni německý ovčák. Nakonec ale vše dopadlo jinak a my jsme ho zařadili do oblíbeného seriálu Legendy československé kynologie. Dovolte nám tedy představit prvního ze Slováků, člověka, kterého si nesmírně vážíme i u nás v Čechách nejen pro jeho znalosti, ale také pro upřímnost, otevřenost a hlavně dovednost. A není jím nikdo jiný než Štefan Hamerlík...

Pane Hamerlíku, já jsem osobně neskutečně ráda, že jsme se spolu setkali a můžeme si trochu popovídat. Pokuste se nám na začátek říci pár slov o sobě. Vzpomenete si ještě na své pejskařské začátky?

Môjho  prvého psa som si kúpil v roku 1973. Bol bez PP. Vtedy som nemal ambície byť chovateľom. Mal som psa, kterého som cvičil, robil mi radosť a to mi stačilo. Vycvičil som ho a potom predal polícii. Bol vynikajúcim služebným psom, úspešne sa umiestnil na viacerých policajných pretekoch. Za získané finančné prostriedky som si v roku 1976 kúpil sučku Cyru z Egonova, chovateľská stanica Dušana Bojnanského zo Serede. Venoval som sa jej, cvičil podľa dostupnej literatury. Občas som zašiel do Trnavy na „Kačerák“, čo bolo vtedy najbližšie a najznámejšie cvičisko v okolí.

A tam tedy začal váš aktivní kynologický život?

Legendy československé kynologie – Povídání z Podskalky. Štefan Hamerlík

Ano, tu som našiel skúsenejších priateľov psovodov. V priebehu dvoch rokov sa mi podarilo splniť podmienky na uchovnenie Cyry a získal som chránený názov chovateľskej stanice „z Podskalky“.

V roku 1981 „klub“ ešte vtedy pod hlavičkou Zväzarmu  organizoval krajské majstrovstvá vo výkone psov podľa tzv. „500 boďáku“. Na pretek som bol delegovaný OV Zväzarmu  Senica. Obsadil som 6. miesto a ako náhradník som postúpil na  Majstrovstvá SSR (Slovenská socialistická republika), ktoré sa konali v Hlohovci. Približne dva mesiace som intenzívnejšie trénoval a pripravoval sa. Stalo sa to, čo nikto nečakal. S Cyrou sme si vybojovali prvé miesto a titul Majster SSR vo výkone psov. Spolu sme postúpili na majstrovstvá ČSSR v Klatovách. Tu som sa zoznámil s mnohými českými a moravskými psovodmi. To bol začiatok. Výcviku i chovateľstva.

Vy jste se ale nevěnoval „jen“ klasické kynologii, ale i jinému v tehdejší době u nás se rozvíjejícímu odvětví. Je to tak?

Ano, potom nasledovali ďalšie úspešné i menej úspešné sezóny. Stal som sa rozhodcom pre výkon. Pri hodnotení svojich úspechov musím spomenúť aj ďalšie psy. Dora z Podskalky bola výborná chovná sučka po Agbarovi Oranto. Nebavilo ma venovať sa rovnanému typu výcviku. Súbežne so všestranným som robil aj branný viacboj kynológov i záchranársky výcvik. Sučky boli úspešné na M SR. S Nickom z Podskalky som sa dostal na Medzinárodné majstrovstvá záchranárov do Rohrbachu v Rakúsku. Mojim najväčším úspechom je 5. miesto na I. Majstrovstvách sveta záchranárov v českom Oseku, kde som ako prvý Slovák splnil limit na RH-FLA .     

Když maličko odbočíme od té pracovní stránky, jak jste si vedl jako chovatel na Slovensku a v Čechách?

Keď som ja začínal, boli sme ešte spoločný štát Československo. Vtedy sme to chápali inak. Šteňatá som bežne predával na Moravu a do Čiech. Dokonca viac jako na Slovensko. Mal som veľmi dobrú odozvu. Mnohí majitelia si s nimi založili chovateľské stanice i pretekali. Vo viacerých prípadoch ma oslovili opakovane so záujmom o ďalšie šteňa. Moje odchovy sa vyznačovali dlhovekosťou. Bežne sa dožili 11 – 13 rokov.

Německý ovčák vás provází celým životem. Proč právě německý ovčák? A čím  vás toto plemeno zaujalo?

Nemecký ovčiak je najprírodnejšie plemeno, pohybovo zdatné, s dobrou kondíciou, má pekný výzor, zapadá do prírody svojim sfarbením. Je učenlivé, vyznačuje sa pevnými charakterovými vlastnosťami, ktoré sa dajú rozvíjať pre potreby  človeka.

Jste majitelem chovatelské stanice z Podskalky. Řekněte nám něco více o svém chovu.

Legendy československé kynologie – Povídání z Podskalky. Štefan Hamerlík

V roku 1976 som si kúpil sučku s PP Cyru z Egonova a o dva roky neskôr som získal chránený názov chovateľskej stanice z Podskalky. Pomenoval som ju podľa názvu peknej lokality v blízkosti Jablonice Pod Skalkou. V CHS pôsobili sučky: Cyra z Egonova, Dora z Podskalky, Haidi Gal-Mir, Anny Monn, Luca Lubinov a Gaba z Podskalky. Prenášali na svoje potomstvo dobré pracovné vlastnosti. Mali početné vrhy a šteňatá sa vyznačovali dlhovekosťou. Ich prednostou boli ale predovšetkým vynikajíce pracovné vlastnosti.

Co si myslíte o dělení německého ovčáka do dvou linií – exteriérové a pracovní? A vidíte to také tak?

Legendy československé kynologie – Povídání z Podskalky. Štefan Hamerlík

Delenie na exteriérové  a pracovné nemecké ovčiaky umelo vytvorili chovatelia.  Spôsobilo to stav, že pracovné psy stratili moderný vzhľad a exteriérové  stratili typické vlastnosti NO čo do povahy. Na chovateľských akciách nerobia rozhodcovia rozdiel medzi exteriérovými a pracovnými psami, hodnotia ich  rovnako.

Myslím si, že nie je správne umelo deliť. NO môže chovať vynikajúci, slabý i dobrý chovateľ. Je otázkou výberu tých, ktorí chcú chovať, „na čo kladú dôraz“.

Dôkazom toho je, že po skončení výcviku mojich psov zameraných na prácu, v súčasnom veku, kedy už nemám ambície na vrcholový výcvik, chovám psa exteriérového typu, ktorý je aj veľmi dobre pracovne využitelný.

Mnoho rádoby znalců na internetu řeší, kam německý ovčák spěje. Hodně se kritizuje vzhled zvířat, tzv. kapří hřbety, zadky u země. A co hlavně – povaha, která již není taková, jaká bývala. Jaký na to máte vy názor?

Legendy československé kynologie – Povídání z Podskalky. Štefan Hamerlík

Dnes už je známe, že niektoré názory na postavu sú na škodu jeho použiteľnosti, posudzovatelia na výstavách uprednostňuju pevný chrbát, mierne zrazenú záď, dobré zauhlenie predných a zadných končatín…

Delenie to spôsobilo. Sú u exteriérových psov aj dobré povahy, aj pracovné psy sú už dnes pekné. Ide o to, aby si budúci majiteľ vedel správne vybrať, podľa možnosti za pomoci odborníka. Nikto si nekúpi tvrdého orbanára na záchranársky výcvik alebo výcvik vodiaceho psa a polícia nebude cvičiť tzv. domácich maznáčikov. Pri výcviku dochádza k úzkej špecializáciii a výcvik je časovo  urýchlený, čo priemerný pes ťažšie znáša.

Nevím, jak na Slovensku, ale u nás v Čechách se dělají bonitace německého ovčáka. Myslíte si, že jsou tyto bonitace pro chov důležité? Vždyť chovat se dá přeci i na psu, který ji nemá, ale splní základní požadavky k uchovnění – alespoň u nás v ČR.

Aj u nás. Áno, myslím si, že bonitácia je pre chov důležitá.  Lebo nemecký ovčiak je predovšetkým pracovný pes. Podľa výsledného bonitačného kódu vieme predpokladať vlastnosti potomkov. Toto je veľmi důležité při zostavovaní chovných párov a pri nákupe, resp. při predaji napr. ôsmi týždňového šteňaťa.  

Jaké byly bonitace dříve? Vzpomínáte ještě na změny, které proběhly za několik desetiletí? Je nyní lepší model nebo vám vyhovoval model z let dřívějších?

V minulosti boli bonitácie náročnejšie, zamerané viac na testovanie tvrdosti, pracovných vlastností k ďalšiemu využitiu. V súčasnosti sa uprednostňuje, resp. je na prvom mieste  vyrovnaná povaha psa a ochota spolupracovať s človekom.

Německý ovčák by měl být především psem pracovním. To mi dáte jistě za pravdu. Nicméně výstavy byly, jsou a vždy budou nezbytnou součástí chovu. Proč? Proč je tak důležité na ně jezdit a psa dobře připravit?

Prvé, čo si vždy každý všimne pri prvom kontakte, je vzhľad psa. Každé plemeno sa posudzuje podľa exteriéru a štandardu plemena.  NO sa teda musí tiež. Naviac pracovné plemená svoju kvalitu prezentujú svojou upotrebitelnosťou. Sklbenie krásy a výcviku je správny obraz NO.

Tak pojďme ke krvi. Jak může prostý majitel – začínající chovatel pochopit krevní linie? Co mu vlastně říkají?

Začínajúcemu chovateľovi nepovedia nič. Ja sám som krvné línie tiež neštudoval. Mojim cieľom bolo mať pekného a pracovitého NO, čo sa mi počas môjho pôsobenia striedavo darilo. Choval som na kvalitných sučkách a psov som vyberal podľa ich výkonu, který prezentovali na súťažiach.

Na co by se mělo dbát při výběru krevních linií. Musí pár pocházet ze stejných linií nebo je to jedno, zda si vyberu psa z třetí na fenu třeba ze čtvrté?

Genetika nie je matematika. Aj pri najlepšej snahe je to „pokus – omyl“. Nepokladám sa v tomto smere za odborníka.

Mojim želaním je, aby nemecký ovčiak bol najobľubenejším, najrozšírenejším a všestranne využitým plemenom!

Německý ovčák by měl i nadále zůstat tím, čím vždy byl. A to záleží asi především na nás na chovatelích, jakým směrem se budeme ubírat. Měl byste pro chovatele nějaký vzkaz?

Legendy československé kynologie – Povídání z Podskalky. Štefan Hamerlík

Mojim želaním je, aby nemecký ovčiak bol najobľubenejším, najrozšírenejším a všestranne využitým plemenom. Predurčujú ho k tomu jeho vrodené vlastnosti a exteriér.  V súčasnosti je široká škála NO, čierny, vlkosivý, čierny so znakmi, dlhosrstí, krátkosrstí…  Každý má možnosť si vybrať.

 

Na záver: Výcvik psov je náročný, zaujímavý a krásny šport, pri ktorom sa rozvíjajú fyzické a duševné vlastnosti človeka i psa. Keď si uvedomíme, čo chceme svojho psíka naučiť, musíme sa to najprv naučiť my. Výchova a výcvik sa začína od šteňaťa,  ktoré je treba  dobre ošetrovať a kŕmiť. Pravidelné vychádzky   sú podmienkou jeho socializácie a dobrého telesného vývoja. Keď je psík vycvičený, je treba naďalej trénovať, aby naučené veci nezabudol. Správne vychovaný pes sa odvďačí  svojou  vernosťou a je dobrým spoločníkom  a kamarátom.  

 

Děkuji vám za příjemný rozhovor.

 

Foto: archiv Štefana Hamerlíka

Kam dál ...