Legendy československé kynologie – Povídání z Podskalky. Štefan Hamerlík

Těšili jste se také na nějakou legendu ze Slovenska? Přání se vám právě splnilo! Povídat si budeme s legendárním chovatelem německých ovčáků. Víte, o kom je řeč?

Původně byl tento rozhovor plánován do série povídání o plemeni německý ovčák. Nakonec ale vše dopadlo jinak a my jsme ho zařadili do oblíbeného seriálu Legendy československé kynologie. Dovolte nám tedy představit prvního ze Slováků, člověka, kterého si nesmírně vážíme i u nás v Čechách nejen pro jeho znalosti, ale také pro upřímnost, otevřenost a hlavně dovednost. A není jím nikdo jiný než Štefan Hamerlík...

Môjho  prvého psa som si kúpil v roku 1973. Bol bez PP. Vtedy som nemal ambície byť chovateľom. Mal som psa, kterého som cvičil, robil mi radosť a to mi stačilo. Vycvičil som ho a potom predal polícii. Bol vynikajúcim služebným psom, úspešne sa umiestnil na viacerých policajných pretekoch. Za získané finančné prostriedky som si v roku 1976 kúpil sučku Cyru z Egonova, chovateľská stanica Dušana Bojnanského zo Serede. Venoval som sa jej, cvičil podľa dostupnej literatury. Občas som zašiel do Trnavy na „Kačerák“, čo bolo vtedy najbližšie a najznámejšie cvičisko v okolí.

Ano, tu som našiel skúsenejších priateľov psovodov. V priebehu dvoch rokov sa mi podarilo splniť podmienky na uchovnenie Cyry a získal som chránený názov chovateľskej stanice „z Podskalky“.

V roku 1981 „klub“ ešte vtedy pod hlavičkou Zväzarmu  organizoval krajské majstrovstvá vo výkone psov podľa tzv. „500 boďáku“. Na pretek som bol delegovaný OV Zväzarmu  Senica. Obsadil som 6. miesto a ako náhradník som postúpil na  Majstrovstvá SSR (Slovenská socialistická republika), ktoré sa konali v Hlohovci. Približne dva mesiace som intenzívnejšie trénoval a pripravoval sa. Stalo sa to, čo nikto nečakal. S Cyrou sme si vybojovali prvé miesto a titul Majster SSR vo výkone psov. Spolu sme postúpili na majstrovstvá ČSSR v Klatovách. Tu som sa zoznámil s mnohými českými a moravskými psovodmi. To bol začiatok. Výcviku i chovateľstva.

Ano, potom nasledovali ďalšie úspešné i menej úspešné sezóny. Stal som sa rozhodcom pre výkon. Pri hodnotení svojich úspechov musím spomenúť aj ďalšie psy. Dora z Podskalky bola výborná chovná sučka po Agbarovi Oranto. Nebavilo ma venovať sa rovnanému typu výcviku. Súbežne so všestranným som robil aj branný viacboj kynológov i záchranársky výcvik. Sučky boli úspešné na M SR. S Nickom z Podskalky som sa dostal na Medzinárodné majstrovstvá záchranárov do Rohrbachu v Rakúsku. Mojim najväčším úspechom je 5. miesto na I. Majstrovstvách sveta záchranárov v českom Oseku, kde som ako prvý Slovák splnil limit na RH-FLA .     

Keď som ja začínal, boli sme ešte spoločný štát Československo. Vtedy sme to chápali inak. Šteňatá som bežne predával na Moravu a do Čiech. Dokonca viac jako na Slovensko. Mal som veľmi dobrú odozvu. Mnohí majitelia si s nimi založili chovateľské stanice i pretekali. Vo viacerých prípadoch ma oslovili opakovane so záujmom o ďalšie šteňa. Moje odchovy sa vyznačovali dlhovekosťou. Bežne sa dožili 11 – 13 rokov.

Nemecký ovčiak je najprírodnejšie plemeno, pohybovo zdatné, s dobrou kondíciou, má pekný výzor, zapadá do prírody svojim sfarbením. Je učenlivé, vyznačuje sa pevnými charakterovými vlastnosťami, ktoré sa dajú rozvíjať pre potreby  človeka.

V roku 1976 som si kúpil sučku s PP Cyru z Egonova a o dva roky neskôr som získal chránený názov chovateľskej stanice z Podskalky. Pomenoval som ju podľa názvu peknej lokality v blízkosti Jablonice Pod Skalkou. V CHS pôsobili sučky: Cyra z Egonova, Dora z Podskalky, Haidi Gal-Mir, Anny Monn, Luca Lubinov a Gaba z Podskalky. Prenášali na svoje potomstvo dobré pracovné vlastnosti. Mali početné vrhy a šteňatá sa vyznačovali dlhovekosťou. Ich prednostou boli ale predovšetkým vynikajíce pracovné vlastnosti.

Delenie na exteriérové  a pracovné nemecké ovčiaky umelo vytvorili chovatelia.  Spôsobilo to stav, že pracovné psy stratili moderný vzhľad a exteriérové  stratili typické vlastnosti NO čo do povahy. Na chovateľských akciách nerobia rozhodcovia rozdiel medzi exteriérovými a pracovnými psami, hodnotia ich  rovnako.

Myslím si, že nie je správne umelo deliť. NO môže chovať vynikajúci, slabý i dobrý chovateľ. Je otázkou výberu tých, ktorí chcú chovať, „na čo kladú dôraz“.

Dôkazom toho je, že po skončení výcviku mojich psov zameraných na prácu, v súčasnom veku, kedy už nemám ambície na vrcholový výcvik, chovám psa exteriérového typu, ktorý je aj veľmi dobre pracovne využitelný.

Dnes už je známe, že niektoré názory na postavu sú na škodu jeho použiteľnosti, posudzovatelia na výstavách uprednostňuju pevný chrbát, mierne zrazenú záď, dobré zauhlenie predných a zadných končatín…

Delenie to spôsobilo. Sú u exteriérových psov aj dobré povahy, aj pracovné psy sú už dnes pekné. Ide o to, aby si budúci majiteľ vedel správne vybrať, podľa možnosti za pomoci odborníka. Nikto si nekúpi tvrdého orbanára na záchranársky výcvik alebo výcvik vodiaceho psa a polícia nebude cvičiť tzv. domácich maznáčikov. Pri výcviku dochádza k úzkej špecializáciii a výcvik je časovo  urýchlený, čo priemerný pes ťažšie znáša.

Aj u nás. Áno, myslím si, že bonitácia je pre chov důležitá.  Lebo nemecký ovčiak je predovšetkým pracovný pes. Podľa výsledného bonitačného kódu vieme predpokladať vlastnosti potomkov. Toto je veľmi důležité při zostavovaní chovných párov a pri nákupe, resp. při predaji napr. ôsmi týždňového šteňaťa.  

V minulosti boli bonitácie náročnejšie, zamerané viac na testovanie tvrdosti, pracovných vlastností k ďalšiemu využitiu. V súčasnosti sa uprednostňuje, resp. je na prvom mieste  vyrovnaná povaha psa a ochota spolupracovať s človekom.

Prvé, čo si vždy každý všimne pri prvom kontakte, je vzhľad psa. Každé plemeno sa posudzuje podľa exteriéru a štandardu plemena.  NO sa teda musí tiež. Naviac pracovné plemená svoju kvalitu prezentujú svojou upotrebitelnosťou. Sklbenie krásy a výcviku je správny obraz NO.

Začínajúcemu chovateľovi nepovedia nič. Ja sám som krvné línie tiež neštudoval. Mojim cieľom bolo mať pekného a pracovitého NO, čo sa mi počas môjho pôsobenia striedavo darilo. Choval som na kvalitných sučkách a psov som vyberal podľa ich výkonu, který prezentovali na súťažiach.

Genetika nie je matematika. Aj pri najlepšej snahe je to „pokus – omyl“. Nepokladám sa v tomto smere za odborníka.

Mojim želaním je, aby nemecký ovčiak bol najobľubenejším, najrozšírenejším a všestranne využitým plemenom. Predurčujú ho k tomu jeho vrodené vlastnosti a exteriér.  V súčasnosti je široká škála NO, čierny, vlkosivý, čierny so znakmi, dlhosrstí, krátkosrstí…  Každý má možnosť si vybrať.

Na záver: Výcvik psov je náročný, zaujímavý a krásny šport, pri ktorom sa rozvíjajú fyzické a duševné vlastnosti človeka i psa. Keď si uvedomíme, čo chceme svojho psíka naučiť, musíme sa to najprv naučiť my. Výchova a výcvik sa začína od šteňaťa,  ktoré je treba  dobre ošetrovať a kŕmiť. Pravidelné vychádzky   sú podmienkou jeho socializácie a dobrého telesného vývoja. Keď je psík vycvičený, je treba naďalej trénovať, aby naučené veci nezabudol. Správne vychovaný pes sa odvďačí  svojou  vernosťou a je dobrým spoločníkom  a kamarátom.  

Děkuji vám za příjemný rozhovor.

Foto: archiv Štefana Hamerlíka