Pre mňa je môj pes najkrajší na svete!

Beardedka a obrany! Myslíte si, že to není možné? Opak je pravdou! A přesvědčit vás o tom může následující rozhovor…

Denisa Brisudová o svém psovi říká: „Aslan je pán!“ Je z toho cítit láska, obdiv a souznění se svým nádherným čtyřnohým parťákem. A bearded kolie je opravdu krásné zvíře. Představte si tu záplavu dlouhých vlajících chlupů třeba při běhu na coursingu nebo jak se „řítí“ zadržet figuranta. Prostě radost se podívat. A copak nám o něm ještě poví jeho panička, co myslíte?

Keď som bola ešte malá, cca plus mínus desať rokov, zbadala som v nejakom časopise či novinách obrázok bearded collie. Nevedela som, čo je to za plemeno, ale bola to láska na prvý pohľad. Očarili ma oči, hlavne oči a tie krásne chlpy. To bol ako šíp, ktorý sa nedal vybrať. Ten obrázok sa mi zakorenil v hlave a mátal dlho, kým som nejakým spôsobom nevypátrala, čo je to za plemeno. Nemala som knihu o psoch, internet, až o pár rokov neskôr som zistila ten názov bradatá kólia.

Aslan je Pán! On je typický zastupiteľ svojho plemena. On je presne podľa manuálu (štandartu), ale hlavne nepatrí medzi ovčiarskych či pastierskych psov. Ovce mu nič nehovoria, sotva im pohľad venuje. On je bláznivý, dobrosrdečný, tvrdohlavý, energický, šťastný, hravý… Hulvátko… 

Spoločné sú u nás denno denné vychádzky, veľa krát ideme ráno a vrátime sa až večer. Ja si už neviem predstaviť ísť niekde bez neho, ale aj to býva (pracovať sa musí). Tak určite je pre nás zábavou čas strávený spolu. Veľmi rád je vonku, v lete miluje plávanie, na jeseň zbieranie listov na chlpy a v zime váľanie v snehu a potom menej príjemná činnosť – roztápanie gúľ na labkách.

Ale už od malého šteniatka ho fascinovali vrtuľníky, to má po otcovi Indiánovi (INDIÁN OD EMY DESTINOVÉ). Krásne ho je sledovať, ako v plnej rýchlostí tryskuje po lúke snažiac sa ho chytiť.

A potom sú to tie akcie coursing a obrany.

Obrany... Akosi sme sa tak vždy pohybovali niekde inde. Aslan je typický mešťan, aj keď mal vychádzky vždy mimo mesta, ku ovciam ho nikdy neťahalo. Kamarátka, ktorá má sučku malinoisa, s ktorou je Aslan veľký kámoš, sme išli na obranársky víkend, kam oni roky chodili. Hneď sa chcel do všetkého zapojiť, štekal, pozeral, utrhnúť sa išiel za akciou. Najprv len tak pomaličky začal kúsať  na kožu, potom aj kliny, rukávy, ringo... Figuranti na neho kukali „čo to je?!?“ Neboli zvyknutí na tú kopu toľkých lietajúcich chlpov. Samozrejme, nikdy to nebolo stopercentné, ale hlavne, že psa to bavilo. Aj zákusy sa zlepšili, aj technika (aspoň myslím).

Ale obrany majú veľa do seba, už sa nám stalo v „praxi“, keď ma Aslan dokonca dvakrát ochránil. Normálne išla z neho hrôza a dotyčný si premyslel, či ide ešte pokračovať v útoku!

My sme mali len výborných figurantov. Hlavne sa všetci museli prispôsobiť Aslanovi, zvoliť trošku iný spôsob ako boli zvyknutí, lebo Aslan robil aj menej očakávanejšie manévre. Ale jemu to bolo jedno, on bol veselý, štekal pri tom, aj keď nemal, len aby si kúsol a vyhral. Najlepšie bolo, keď sa figurant opýtal: „Tak čo dáme Aslanovi?!“ A ja som odpovedala: „Tak ho prekvap!“

Myslím, že hra na preťahovanie je zábava pre každého psa. A ako  sa u Aslana rozvíjal korystnícky pud? Už si nepamätám, je to šelma, má to v génoch!

Môj názor, že každý pes by mal zložiť skúšku aspoň zo základného výcviku. Pravdu povediac, ja sa absolútne nevyznám v tých skúškach, čo ktorá znamená, načo ktorá je. S Aslanom sme v Čechách  absolvovali Working testy Junior a Primary na plný počet bodov a na Slovensku má urobené skúšky IPO BH-VT.  V ďalších  skúškach  je už niečo viac, napr. stopy a Aslan tak maximálne vystopuje hárajúcu sučku. Vôbec ho nebavia.  

Coursing nie sú ovce, takže môže byť…

Aslanko veľmi dáva pociťovať, že práve „toto“ sa mu nechce. Tým, že nie je vôbec žravý, tak je s ním ťažko. Urobí všetko, takmer všetko, ale čo jeho baví, tam pridá ešte silu, elán, radosť a nadšenie. U neho bolo ťažko nájsť krmivo, ktoré by bol ochotný zjesť. Ale ide sa zabiť za piškótami a párkami, ale tým sa kŕmiť nedá.

Ja som v podstate mala neuštekanú beardedku, pokým som ho nenaučila štekať na povel. Odvtedy sa mu tlama nezavrie. Ale ak má vyštekať figuranta pri obranách, tak z toho vzrušenia nedokáže zo seba dostať ani jediný štek. Na tom sa dá jedine zasmiať, našťastie ide len o zábavu.

Ďakujem za kompliment. Áno, žijeme veľmi aktívnym životom. V paneláku nemôžete  vybehnúť len okolo bloku (teda aspoň ja), ale popritom čo všetko robíme, dbám o to, aby bol vždy krásny zástupca svojho plemena. Čo sa týka údržby: pokiaľ nie je moc zacuchaný, tak grooming nám trvá okolo dve a pol hodiny a niekedy aj cez štyri hodiny, to závisí aj od počasia, napr. vlhko, sneh...

Sú beardedky, ktoré majú poriadne bohatú srsť, ale to by musel asi Aslan doma ležať. Pre mňa je najkrajší na svete.

Aslana výstavy nikdy extra nebavili, ale napriek tomu sa nám podarili krásne výsledky. Teraz má dokokončeného už aj veterán šampióna, tak nech si užíva zaslúžený dôchodok.   

Mne osobne sa páči neostrihaná beardedka. Tak to má vyzerať a tak je to najkrajšie. Pokiaľ to zvládame, tak budeme kúpať a česať.

No, Aslanova staršia sestra Raffy! To je iný level! Začiatky boli extrémne zložité. Raffy ťažko niesla chlpatý prírastok, bola jedináčik a navyše „autista“ (nemusí nikoho a nič). Robila všetko pre to, aby on nebol člen svorky. Nemohol piť, jesť, hrať sa... Ale on bol šteniatko a práve ju mal za interaktívnu hračku. Ale Raffy  vypočítavá malá mrcha sa sem tam aj doteraz chodí občas pomstiť tým, že sa mu vyšpiní do pelechu. Ale má ho trochu rada, aspoň sa tolerujú. Aslan je citlivý, vnímavý, spoločenský, Raffy z týchto vlastností nič nemá, je iba pre seba.

Na záver by som si priala, aby toto plemeno bolo stále také úžasné, aby sa ľudia nebáli ho mať kvôli tým chlpom. Lebo ľudia, ktorých som vďaka beardedke spoznala, sú užasní a sme ako veľká rodina. 

Nech sú zdravé, húževnaté, optimistické a robia radost!

Foto: archiv Denisy Brisudové