Stratil sa mi pes! Pomóóóóc! Čo teraz???

Už jste někdy přemýšleli o tom, co byste dělali, kdyby se vám ztratil pes? Pravda je taková, že ztráta milovaného člena rodiny je většinou velkým šokem a mnoho majitelů vůbec netuší, jak se v takové situaci zachovat, a co přesně udělat proto, aby se co nejdříve našel. Panikaření nebo vyčkávání není rozhodně na místě, protože čas hraje v tomto případě roli zcela zásadní! Proto bychom se s vámi rádi podělili o několik rad, jak v takovém případě ideálně postupovat. I když pochopitelně všem našim čtenářům přejeme, aby se do takové situace nikdy nedostali. Ovšem i tak platí otřepané – štěstí přeje připraveným!

Štvornohí miláčikovia znamenajú pre väčšinu majiteľov viac ako čokoľvek iné. Sú pre nich priateľom, spoločníkom, dôverníkom a neoddeliteľným životným „parťákom“. Strata psa je pre majiteľa doslova nočnou morou. Čo však robiť keď takáto situácia nastane? To sa vám pokúsim poradiť v najbližších riadkoch.  

Sám som psíčkarom srdcom i dušou, majiteľom dvoch chlpáčov – sučky beaucerona menom Arieta (10) a nezbedného nórskeho lundehunda Frida (3). Arieta bola dlhoročná záchranárka, venovali sme sa športovej i praktickej záchranárskej kynológii. S oboma som taktiež absolvoval canisterapeutické testovanie a vykonával canisterapiu pri práci s deťmi v detskom domove. Nakoľko kamaráti a známi ma vnímali ako psovoda záchranára, kontaktovali ma i v prípade, že sa im stratil/utiekol psík. Moje psy však boli trénované na vyhľadávanie nezvestných ľudí. No nikdy som nemal to srdce im povedať „NIE“ a vždy som sa každému snažil úprimne pomôcť. Musím skonštatovať, že väčšina prípadov bola so šťastným koncom – Bohu vďaka. Až som sa na Silvestra 2020 dostal do rovnakej situácie a po zobudení sa na obrovský treskot zábavnej pyrotechniky som zistil, že môj Frido nie je na dvore. „Čo teraz?“, preblesklo mi hlavou. Sám som pomáhal pri hľadaní psov a v návale stresu, chaosu a paniky som nevedel čo robiť. O príbehu úteku a hľadania Frida sa s vami rád podelím v niektorom z ďalších článkov. Tento by som rád venoval praktickým radám z mojich skúseností ako postupovať pri hľadaní psíka. Zostavil som pre vás „Desatoro pri hľadaní psa“.

1.  ZACHOVAJTE CHLADNÚ HLAVU 

Toto prvé odporúčanie nie je iba náhodou na prvom mieste. Strata štvornohého miláčika je určite veľmi stresujúcou a silnou emocionálnou situáciou v živote psíčkara. No skutočne treba zostať rozvážny, aby ste mohli začať systematicky hľadať strateného psíka. Slzám sa asi v návale negatívnych myšlienok nedá len tak ľahko vyhnúť, no je potrebné sa rýchlo spamätať, začať konať a pripraviť plán pátracej akcie.  

2. PREHĽADAJTE MIESTO POSLEDNÉHO VÝSKYTU 

Aj keď psík môže utiecť na prechádzke, môže ho niekto ukradnúť z boxu v aute, najpravdepodobnejším miestom úteku je vlastný dvor. Je to aj skvelá modelová situácia – ako i v mojom prípade. Na Silvestra sa psík zľakne pyrotechniky, podhrabe sa alebo preskočí plot a už po ňom niet ani chýru ani slychu.  

Tento bod desatora je veľmi dôležitý. Treba prehľadať miesto posledného výskytu. Pokiaľ bol psík naposledy na dvore, treba ho dôkladne prehľadať. Vo veľa prípadoch boli psíky nájdené práve tam, kde by ich majiteľ ani náhodou nehľadal – utiahnuté vo vysokej tráve, pod autom, v montážnej jame a podobne. Vystresované zviera je skutočne nevyspytateľné. Taktiež je veľmi dôležité prehľadať i priľahlé miesta okolo domu. Hanbu pred okoloidúcimi je potrebné dať bokom a volať na vášho miláčika na plné hrdlo. 

3. VŽITE SA DO KOŽE VÁŠHO PSÍKA 

Nik nepozná vášho štvornohého kamaráta lepšie ako vy. Vžite sa do jeho kože, „nalogujte sa na jeho mozgové frekvencie“. Vy viete najlepšie, ako sa správa doma, ako vonku, akým rýchlym tempom sa pohybuje, či vyhľadáva pri prechádzkach skôr vychodené chodníčky alebo vysoké porasty, akú má aktuálne kondičku a podobne. Tento bod je veľmi podstatný pri kalkulovaní, kde by sa mohol už v konkrétnom čase teoreticky nachádzať. 

4. KONTAKTUJTE POĽOVNÉ ZDRUŽENIA 

Ak sa vám nepodarilo psíka nájsť doma, respektíve v blízkom okolí, neváhajte a ihneď kontaktujte poľovné združenia v širšom okolí. Zo skúseností, poľovníci po nahlásení strateného psa skutočne po psoch podľa popisu nestrieľajú. Dokonca ani keď štvú zver. Majú rýchly systém zvolávania a informácia o strate sa veľmi rýchlo rozšíri v ich radoch. Počul som i o prípadoch, kedy poľovníci našli psíka v revíri a priniesli ho majiteľovi.  

5. KONTAKTUJTE PREDSTAVITEĽOV OBCE  

Taktiež ide o veľmi dôležitý krok. Starostovia dokážu veľmi dopomôcť s rozšírením informácií medzi obyvateľov – vyhlásenie v obecnom rozhlase, informácia na obecný web, Facebook, úradnú tabuľu a podobne. 

6. KONTAKTOVANIE POLÍCIE 

Ideálne je kontaktovanie ako mestskej tak i štátnej polície. Mestská polícia má v kompetencii odchyt túlavých a neoznačených psov a ich dodanie do útulkov. Štátnej polícii môže byť zas nahlásené pobehovanie psa po ceste, čo je rizikom pre plynulosť cestnej premávky.  

7. KONTAKTOVANIE ÚTULKOV A VETERINÁRNYCH AMBULANCIÍ 

Tento bod úzko súvisí s predchádzajúcim. Z osobných skúseností viem, že viacero majiteľov si svojich chlpáčov vyzdvihli po pár dňoch práve z útulku, keď mestská polícia dodala túlavého vysileného psa práve sem.  

8. ZOSTAVTE PÁTRACÍ TÍM 

Pokiaľ ste ani po predchádzajúcich krokoch (ktoré by nemali trvať viac ako pár desiatok minút) nenašli svojho psíka, neváhajte a kontaktujte každého, kto by mohol byť nápomocný pri hľadaní psíka – kamaráti, rodina, susedia, dobrovoľní hasiči a podobne.  
Určite platí pravidlo „Čím viac ľudí, tým lepšie“. Zo skúseností je potrebných aspoň 10 – 15 ľudí, aby boli rozdelené všetky potrebné úlohy. Samozrejme že aj s menším počtom ľudí sa dá pátranie rozbehnúť.  

• určenie veliteľa pátrania – osoba, ktorá koordinuje všetkých účastníkov pátrania (zväčša majiteľ psíka) 
• skupina 2 – 3 ľudí je potrebná na zostavenie a vyvesenie letákov s aktuálnou farebnou fotografiou a základnými informáciami o psíkovi (meno psíka, na ktoré reaguje, poznávacie znaky, výška...) 
• rozdelenie do pátracích skupín – následne ich veliteľ pátrania rozdelí do sektorov, ktoré sa určia na prehľadávanie; využívajú sa všetky dostupné technické prostriedky ako napríklad štvorkolky, off roady, drony, hľadanie v rojnici a podobne 

• podstatné je i určenie osoby, ktorá sa bude zdržiavať v okolí domu, v prípade, že by sa psík pohyboval v okolí domu; podstatné je i ponechanie otvoreného vstupu na pozemok 

9. SOCIÁLNE SIETE 

Aj keď je tento bod v poradí predposledný, ide o aktuálne najúčinnejšiu metódu nájdenia psíka. Obrovské množstvo ľudí z vášho okolia sa aktívne zdržiava na sociálnych sieťach. Odporúčam vám, v prípad straty vášho štvornohého priateľa, popridávať informáciu o jeho strate do rôznych skupín, ktoré sú určené práve na tento účel. Z mojich skúseností sa týmto spôsobom nájde približne 8 z 10 psov. Žiadajte svojich priateľov o zdieľanie týchto príspevkov. Odporúčam určiť jedného z členov pátracieho tímu, ktorý sa bude venovať výlučne správe týchto príspevkov.  

10. NEVZDÁVAJTE SA! 

Ak sa vám náhodou nepodarí ani v priebehu pár hodín/ 1 dňa nájsť psíka, nezúfajte. Treba myslieť pozitívne a veriť v šťastný koniec.  

Aby sme predišli úteku našich domácich miláčikov, sú potrebné preventívne opatrenia ako napríklad dokonale oplotený pozemok, predvídanie stresových situácií pre psa (silná búrka, ohňostroje) a podobne. Keď sa dostanete do situácie, že sa vám psík stratí, spomeňte si na tento článok a na eCanis si ho opätovne prebehnite. Redakcii eCanis odporúčam tento článok opätovne publikovať i na Silvestra. Po čase sa s vami určite podelím s prípadom straty môjho Frida.  

Mgr. Matej Šiška, kynológ, SR 

Foto: Matěj Šiška