Správne načasovanie odberu šteňaťa

Která doba je tou správnou pro odběr štěněte od chovatele? A jaký vliv může mít jeho příliš brzký odchod od domácí smečky na jeho zdravý psychický vývoj, na jeho budoucí chování, případně na jeho trénovatelnost? Odpovědi na tyto otázky naleznete na následujících řádcích...

Nielen v súvislosti s množiarňami, ale aj v rámci niektorých riadených chovov sa často stretávame s chovateľmi, ktorí sa snažia umiestniť svoje šteňatá do nových rodín čo najskôr. Psychický vývoj šteňaťa sa ale začína už vo fáze rannej socializácie v rámci odchovu u matky a uponáhľanie odchodu šteňaťa do novej rodiny môže mať fatálny vplyv na jeho budúci psychický vývoj a rozvoj jeho sociálnych či tréningových zručností. 

Odber šteniatka a socializácia 

Obdobie socializácie začína v 3 až 4 týždňoch veku a končí približne v 12 až 14 týždňoch veku. Behom tejto doby by sa šteňatá mali naučiť byť súčasťou svorky alebo domácnosti. Obdobie socializácie bolo rozdelené na obdobie primárnej socializácie (rovnako-druhové, skoršie obdobie socializácie) a sekundárnej socializácie (ostatno-druhové, neskoršie obdobie socializácie) (Peterson a Kutzler, Small Animal Pediatrics: The First 12 Months of Life, str 99).

Behom obdobia primárnej socializácie sa šteňatá učia primerane interagovať s ostatnými šteňatami, čítať reč psieho tela a zaradiť sa do sociálnej skupiny. Behom sekundárnej socializácie sa šteňatá učia predvídať konanie príslušníkov iného druhu (napr. ľudí) a úspešne s nimi interagovať (Peterson a Kutzler, Small Animal Pediatrics: The First 12 Months of Life, str 99). Šteňatá sa najlepšie socializujú s inými psami medzi 3. a 8. týždňom veku, s ľuďmi medzi 5. a 12. týždňom veku a približne od 10. do 18. týždňa veku je najlepšie vystaviť ich novému prostrediu.

Ako šteňatá prechádzajú obdobím socializácie, začínajú sa učiť, čo je bezpečné, čo je nebezpečné a ako komunikovať s ostatnými v sociálnej hierarchii (England, Dog Breeding, Whelping and Puppy Care, str.4-5). Socializácia závisí od prostredia (obmedzené vs. obohatené) a skorého alebo adekvátneho odberu šteniat. Schopnosť učiť sa tiež závisí na socializácii. U mnohých zvierat sú prvé postnatálne týždne nevyhnutné pri formovaní správania dospelých (Foyer et al., 2014). Skoré životné skúsenosti majú oveľa väčší vplyv na budúce správanie ako skúsenosti v ktorejkoľvek inej fáze životného cyklu (Levine, 1962; Simmel & Baker, 1980;).

Obmedzené vs. Obohatené prostredie

Prvé štúdie zistili, že šteňatá chované v extrémne obmedzenom prostredí vo veku 4 až 7 týždňov vykazovali abnormálne správanie v nových situáciách (Clarke et al., 1951; Thomson & Heron, 1954).

I tie šteňatá, ktoré boli so svojou matkou dlhšiu dobu, sa vo veku od 12 týždňov rozhodli túlať, čo je zistenie, ktorého bol svedkom snáď každý, kto odchoval šteňatá (Overall, Manual of Clinical Behavioral Medicine for Dogs and Cats, str. 124). Šteňatá, ktoré boli odchované iba v chovnom zariadení dlhšie než 14 týždňov, boli veľmi bojazlivé a preukazovali nedostatok sebavedomia za akýchkoľvek okolností. Tieto psy by dobrovoľne neopustili chovné zariadenie a mali skutočne fóbiu z čohokoľvek nového (neofobiu) (Scott a Fuller, 1965). To znamená, že šteňatá je potrebné socializovať aj mimo chovné zariadenie.

Včasné vystavenie šteniat novému prostrediu, ľuďom, hlukom, podnetom, bude považované šteňatami za neohrozujúce a obvykle bude mať celoživotný prínos. Neskorá expozícia bude mať za následok strachovú reakciu, ktorej prekonanie môže vyžadovať viacnásobné expozície vo veľmi kontrolovanom prostredí. Neznamená to však, že všetky expozície sú rovnaké, že všetky psy sú pripravené na všetky expozície v rovnakú dobu, že prestaneme psa vystavovať expozíciám, keď je pes mimo socializačné obdobie, kedy je to najvhodnejšie, alebo že pokiaľ je expozíciám vystavovaný, žiadny pes nebude mať problémy.

Vystavme šteňatá všetkým možným rôznym prostrediam (autá, autobusy, nákupné centrá, davy ľudí atď) a čo najviac rôznym zvukom (ohňostroje, vysávače, práčky, výstrely atď). Vhodné sú rozmanité zvukové nahrávky. Zaistime, aby šteňa bolo vystavené ľuďom odlišného veku, pohlavia a ľuďom, ktorí nosia rôzne druhy oblečenia, klobúky, dáždniky. Vystavme šteňatá iným druhom zvierat (napr. mačkám, koňom) (Overall, Manual of Clinical Behavioral Medicine for Dogs and Cats, str. 124). Behom obdobia socializácie je potrebné vynaložiť všetko úsilie, aby bolo šteňa plne socializované a vystavené širokému spektru rôznych pohľadov, zvukov a ďalších zmyslových zážitkov (Peterson a Kutzler, Small Animal Pediatrics: The First 12 Months of Life, str 99).

Skorý odber 

Pokiaľ izolácia od vlastného druhu (psa) pokračuje do 12 týždňov, šteňatá sa môžu báť a byť voči ostatným psom agresívne (Wright, 1983; Hetts a kol., 1992; O'Farrell, 1992; Hawthorne a kol., 1994; Hubrecht, 1995). Rovnako to platí aj na ľudí, ak nebudú šteňatá socializované s ľuďmi behom obdobia socializácie, budú sa s najväčšou pravdepodobnosťou báť ľudí a môžu byť voči nim agresívne (Peterson a Kutzler, Small Animal Pediatrics: The First 12 Months of Life, str 99). Psy izolované od ľudí po dobu prvých 20 týždňov sa začali báť ľudí (Agrawal et al., 1967) a mali zhoršenú schopnosť učenia (Melzack, 1968; Melzack a Scott, 1957; Thompson a Heron, 1954).

Hoci k odstavu od mlieka môže dôjsť od 4 do 6 týždňov veku, šteňatá by nikdy nemali byť na odber skôr než vo veku 7,5 až 8 týždňov a najlepšie nie skôr než vo veku 10 týždňov. Hoci to nebolo dobre študované u psov, klinické pozorovania naznačujú, že interakcia, ku ktorej v tej dobe dochádza vo vrhu, a účinok matky sú pre vývoj šteniat príliš kritické a predčasné odobratie z vrhu môže viesť k emočnej nestabilite (Peterson a Kutzler, Small Animal Pediatrics: The First 12 Months of Life, str 99).

Štúdia sedemdesiatich dospelých psov, ktorí boli ako šteňatá oddelení od svojich matiek a vrhov prvých tridsať až štyridsať dní, porovnávaných so sedemdesiatimi dospelými psami, ktorí boli ako šteňatá oddelení až po 8 týždňoch, ukázala, že skorý vek odberu bol významným prediktorom nadmerného štekania a strachu na prechádzkach, reaktivity na zvuky, majetníckeho správania ku hračkám a jedlu a správaniu vyžadujúceho pozornosť. Tieto psy boli taktiež viac ohrození deštruktívnym správaním, než psy, ktorým bolo dovolené zostať so svojim vrhom po dobu 8 týždňov (Pierantoni et al., 2011).

Výsledky štúdie naznačujú, že skoré oddelenie šteniatka od vrhu je skúsenosť, ktorá môže zvýšiť šance zvieraťa prejaviť potenciálne problematické správanie v dospelosti. Je dobre známe, že skúsenosť, genetika a prostredie spoločne ovplyvňujú väčšinu aspektov správania, pričom majú interaktívne účinky (Gottesman a Hanson 2005).

Správanie súvisiace so separáciou u dospelých psov bolo spojené so skorým odberom šteniatok od sučky a „hniezda“ (napr. Slabbert & Rasa 1993). Scott a Fuller (1974) navrhli, že skorý odber zvyšuje úzkosť pri umiestňovaní do nového domova, čo môže urýchliť a zintenzívniť súbežne sa rozvíjajúce puto s novým majiteľom, a to následne vedie k budúcim problémom so správaním súvisiacim so separáciou a separačnou úzkosťou.

Ak šteniatka zostanú so svojou matkou a súrodencami počas obdobia socializácie, majú možnosť sa od nich naučiť správanie, ktoré je sprevádzané sociálnym vývojom počas tohto obdobia (Overall 1997, Pageat 1998, Gaultier 2001). To platí najmä v prípade, že sučka je dobrým vzorom pre šteňatá! Podľa modelu bezpečného pripútania primátov (Bowlby 1958) poskytuje matka „bezpečnú základňu“, z ktorej sa dieťa učí objavovať svoj svet a získava dôveru a stabilitu vo svojich vzťahoch. Tieto myšlienky sú paralelné s myšlienkami týkajúcimi sa vývoja správania psov a súvisiaceho problematického správania. Počas obdobia socializácie sú šteniatka normálne vystavené novým environmentálnym stimulom v kontexte usmerňovania a uisťovania prítomnosťou ich matky. Približne od troch týždňov veku sa šteniatka stávajú extrémne vystrašenými, ak sa dostanú do zvláštnej situácie bez matky, súrodencov a „hniezda“ (Elliot a Scott 1961). Nedostatok známej, bezpečnej sociálnej skupiny mohol predisponovať psov k vyhýbavému a ustrašenému správaniu. Uvádza sa, že šanca, že sa u psa vyvinie problém so správaním, závisí od mnohých faktorov vrátane jeho plemena, veku, pohlavia, zdroja a vzťahu s majiteľom (Jagoe 1994, Serpell a Jagoe 1995). 

Učenia a trénovateľnosť 

Šteňatá môžu byť trénované pozitívnymi výcvikovými metódami, aby sa naučili, že ich správanie môže pôsobiť na prostredie. Tréning vykonaný v tejto fáze socializácie sa ľahko udrží a pravdepodobne zlepší neskoršiu trénovateľnosť (Peterson a Kutzler, Small Animal Pediatrics: The First 12 Months of Life, str 99). Skutočný „zlatý čas“ tréningu je od 9 do 12 týždňov, pretože šteniatko aktívne pracuje na sociálnych zručnostiach a venuje pozornosť ľuďom aj súrodencom z vrhu (Cesar Millan, The Stages Of Puppy Growth), preto sa svojim šteniatkam dostatočne venujme a učme ich zručnostiam, ktoré si vyžaduje žitie s ľuďmi.

Než sa rozhodnete zaobstarať si nové šteniatko, nie je rozhodne od veci preveriť si odbornosť vášho chovateľa a v žiadnom prípade výber ani samotnú kúpu neuponáhľať!

Michaela Martinek 

Foto: Jitka Metličková, Alena Vanžurová, Martina Irglová