Pre mopslíky som mala a mám vždy slabosť!

Těšili jste se už na další povídání o veselých vrásčitých psících, kterým se tento měsíc věnujeme? Tak je to tu! A tentokrát se za mopsy a jejich chovem podíváme k našim sousedům na Slovensko. A dozvíte se zajímavé věci nejen z chovu, ale také z oblasti geneticky přenosných chorob.

Někdy není úplně tak snadné najít na rozhovor člověka, který je opravdu erudovaný. Ovšem v tomto případě jsme měli štěstí na dámu, která v mopsí rodině doslova vyrostla a její chovatelská stanice Jo-Me-Lich funguje už od roku 1993. Povídat si budeme se sympatickou MVDr. Monikou Ďurejovou z Bratislavy. A když už máme to štěstí na veterinární lékařku a chovatelku v jedné osobě, nedalo nám to se nezeptat i na genetická onemocnění.

Ku psom ma doviedli moji rodičia, ja som sa vlastne do chovateľskej rodiny narodila a postupne som tomu sama prepadla.

Keď som bola malá, mops bol vždy súčasťou našej domácnosti. Neskôr moji rodičia s chovom mopsov skončili a keď som sa pred skončením školy začala osamostatňovať, tak sme sa rozhodli s vtedajším priateľom a už dnešným manželom, že si zadovážime mopslíka. Pre mopslíky som mala a mám vždy slabosť a kvôli nenáročnosti na čas, mops bol jednoznačná voľba. 

Chovateľská stanica Jo-Me-Lich patrí môjmu otcovi, je to jednoducho skratka jeho mena. Rozhodla som sa v chove pokračovať pod týmto názvom chovateľskej stanice v otcovom mene, nakoľko sme chceli pokračovať v ich chovateľskej línii.

Mopsom sa osobne venujem deviatym rokom, vtedy sme u nás doma s chovom opäť začali, no chov mopsov v našej rodine sa traduje od roku 1993, takže už 29. rok.

Áno, a v poslednej dobe záujem o mopslíkov stúpa. Pre nás je veľmi dôležitá komunikácia s novými majiteľmi. Je podstatné, aby si noví majitelia uvedomovali, čo znamená mať doma mopslíka, mali o ňom čo to naštudované. Aby im bolo jasné, že domácnosť bez chlpov už nebude existovať. Nie je to parťák do každého počasia, budú sa mu musieť v určitých oblastiach maximálne prispôsobiť. Na druhej strane sa im mopslík odvďačí nekonečnou láskou a oddanosťou.

Na Slovensku, zatiaľ, máme do chovnosti povinné absolvovanie výstavy so známkou výborná alebo veľmi dobrá. Snažíme sa chovateľom odporúčať zdravotné vyšetrenia, ktoré je vhodné pri každom chovnom jedincovi mať absolvované.

Mops ako brachycefalické plemeno môže mať niekoľko anatomických anomálii, ktoré sú príčinou čiastočnej obštrukcie dýchacích ciest. Majitelia musia rátať s nadmerným dychčaním, hlavne počas horúcich dní, s chrápaním a intoleranciou vysokej záťaže. V tomto sa im musia prispôsobiť a zabezpečiť im najvhodnejšie podmienky.

Luxácia patelly patrí medzi vývojové ochorenia jako dôsledok komplexních anomálii kostry. Je to stav, při ktorom sa jabĺčko dostáva mimo kolenný žliabok a spôsobuje problémy s pohybom. Takže luxácia sa prejavuje občasným poskočením, krátkodobým krívaním až permanentným krívaním podľa stupňa postihnutia. Ak sa vyskytnú u jedincov problémy, najlepšie výsledky sa dosiahnu chirurgickou korekciou. I keď mopsy nepatria k športovcom, ľahký stupeň majiteľ nemusí ani spozorovať, no keby sme vyšetrenia zanedbali, malo by to za následok až deformáciu pánvových končatín a časté chirurgické riešenie, čo predpokladám, nepoteší žiadneho chovateľa ani majiteľa.

Najskôr by som chcela v krátkosti o každej chorobe povedať pár slov. Deficit pyrivátkinázy – nedostatok pyruvátkinzy jako enzýmu vedie k nedostatočnej produkcii ATP a následne aj rozpadu červených krviniek. Herpetické alebo nekrotizujúca meningoencefalitida je závažné ochorenie nervového tkaniva charakteristické odumieraním nervového tkaniva, ktoré končí fatálne. Při primárnej luxácii šošovky dochádza k deficitu fixácie vlákniny šošovky, ktorého výsledkom je zelený zákal a strata zraku. Ak chceme všetky tieto dedičné a závažné ochorenie eliminovať z chovu, musíme vykonávať genetické testovanie a na jeho základe vykonávať vhodnú chovateľskú selekciu.

Štandard plemena pozná farby béžová, strieborná, apricot a čierna. Všetky ostatné farby, ktoré sa čím ďalej tým viac vyskytujú, sú neštandardné a nevhodné do chovu. V chove sa môžu používať medzi sebou všetky farby, no pri čiernej třeba dávať pozor na čistotu čiernej farby. Čierne mopslíky sú veľakrát na rozdiel od béžových mopslíkov slabšej kostry, preto je niekedy potřebné na udržanie hrúbky skombinovať čiernu s béžovou.

Hlavne tie najlepšie domovy, milujúcich páničkov a plné misky. U mopslíkov obzvlášť platí, že láska ide cez žalúdok.

Iveta Panýrková

Foto: archiv MVDr. Monika Ďurejová

www.jomelich.webnode.sk