Pikardský ovčák je pes s dobrodružným duchem!

Souhlasíte, že ovčáků ze skupiny I FCI je poměrně mnoho? A slyšeli jste ale už někdy o pikardském ovčákovi? Tento pes se vzhledem voříška vás možná překvapí svou zajímavou povahou a nenáročností na údržbu. Třeba vás právě on chytne za srdce!

Pikardský ovčák je pes střední velikosti, robustního vzhledu, ale elegantního formátu. Ovšem běžně se s ním v našich končinách zatím nesetkáte, a tak jsme o rozhovor poprosili Annu Bellayovou, která se ve své chovatelské stanici Touche Des Étoiles věnuje chovu tohoto u nás a na Slovensku stále ještě málopočetného plemene. Pojďme se s ním tedy společně blíže seznámit…

Skvelou povahou a ano, tým strapatým, iskrivým dobromyseľným vzhľadom, inteligencie a živosti.

Mám doma troch pikardov - Pheniciu a Safiu L´Abbaye Des Sources Bleues (import z Francúzska), svoj odchov Armandine Touche Des Étoiles a dve cairn teriérky Grainne a Miu Solipse.

História plemena, ako už názov napovedá, má pôvod z Pikardie, ale hovorí sa, že má predkov aj v keltských psoch, ktorí sa dostali do severného Francúzska v 4. storočí pred n. l. Stopy tohto plemena siahajú až do stredoveku, je to veľmi staré plemeno, aj ked sa o ňom veľmi nehovorilo. Je to pôvodne malý farmársky, pracovný pes, ktorý strážil rodinný majetok – v tej dobe ovce, kozy, prípadne dobytok.

Niektoré zdroje uvádzajú ich využitie aj ako pašeráckeho psa medzi Francúzskom a Belgickom v podobe pašovania tabaku, zápaliek a drobnej galantérie. Vďaka svojej stavbe uniesol aj niekoľkokilový náklad na pomerne veľké vzdialenosti a vďaka svojej prirodzenej nedôvere k cudzincom unikal colníkom. Pikardský ovčiak sa objavil na prvej francúzskej výstave psov v roku 1863. Každá vojna hlboko zasiahla populáciu pikardov, avšak niekoľko zanietených chovateľov obnovila toto nádherné plemeno po 2. svetovej vojne. Pán Robert Montenot založil v polovici 50. rokov 20. storočia klub Pikardských ovčiakov. FCI ho definitívne uznala ako plemeno v roku 1955.   

Ide o francúzske plemeno a aj čo sa počtu týka, zostáva ich tam najviac. Dúfam, že „popularite“ sa nebude tešiť. Prílišná popularita akémukolvek plemenu skôr škodí (či už zdravotne alebo exterierovo), ako prospieva.

Plná nadšenia, hľadania, čakania, cestovania a zoznamovania sa s chovateľmi a opätovne čakania. Plemeno som poznala už roky, to áno, rozhodla som sa však, až ked som si bola istá, že dokážem dať pikardovi potrebnú starostlivosť, čas, aktivity a prostredie. Najskôr som si vymenila veľmi vela mailov a telefonátov s chovateľmi, komunikácia nebola vôbec jednoduchá. Potom som absolvovala pár ciest do Francúzska na klubové výstavy, zoznámila sa osobne s chovateľmi a vymenila ďalšie emaily a telefonáty.  Nakoniec som si zarezervovala šteniatko a po vyše roku čakania som si domov doniesla prvú pikardicu Pheniciu, ktorá si ma získala na prvý pohľad. Ako sa hovorí, na tie krásne veci sa oplatí čakať a tak to bolo aj v tomto prípade.

Pikardský ovčiak je pes, ktorý vie zladiť inteligenciu, pokoj a prítulnosť so športovým a dobrodružným duchom. Je príjemným spoločníkom pre svojho pána a celú jeho rodinu. Jeho veľká ostražitosť, statočnosť a prirodzená nedôvera a rezervovanosť k cudzím ľuďom z neho robia veľmi dobrého strážneho psa.

Vďaka svojej povahe je stvorený na vodenie a strážnie stád oviec, užíva si dlhé prechádzky, je to však pes, ktorý rád poteší svojho majiteľa a tak ak ho vezmete na stopovanie, agility alebo iné kynologické športy, vydá zo seba najviac, aby ste boli spokojný.

Nie je začiatočník ako začiatočník. Ide o prístup a ochotu prispôsobiť a mať podmienky pre dané plemeno. Pikardský ovčiak je pes určený pre človeka, ktorý ho bude vychovávať s láskou, jemne, ale pevne, byť k dispozícii niekoľko hodín denne. Je to pes, ktorý má rád prechádzky so svojím pánom s jeho povahou športovca a dobrodruha. Ano, vie aj oddychovať, ale nesmie zostať v nečinnosti príliš dlho, inak nebude štastný a prejaví sa to aj na jeho správaní.

Pikardský ovčiak musí byť vychovávaný pevne a jemne. Jeho inteligencia a oddanosť k svojmu pánovi je pri jeho výchove veľkým plusom, ale rád sa zamyslí, prečo má niektoré činnosti robiť.  Akonáhle pochopí užitočnosť danej činnosti, vloží do toho všetok svoj zápal. V učení mu pomáha jeho veľká láskavosť, dobrá povaha a predovšetkým inteligencia a citlivosť.

Ich srsť je veľmi dobre udržitelná v každom ročnom období, vyžaduje si štandardnú starostlivosť (prečesanie, odstránenie nečistôt).

Šedá, šedá s čiernym odleskom, plavá, plavá s čiernym odleskom, môže sa vyskytovať v rôznych odtienoch, ale nesmie mať veľké biele znaky, prípadne byť úplne čierny.

Po zdravotnej stránke sú na tom dobre, ako pastierske plemeno stredného vzrastu treba však kontrolovať dyspláziu bedrových klbov a poruchy očí, ako je napríklad PRA (progresívna atrofia sietnice).

Nato, že ide o stredné plemeno, mávajú v priemere od piatich do desiatich šteniat. Moja Phenicia odchovala sedem krásnych šteniat a ako matka je oddaná, starotlivá, láskavá s dávkou trpezlivosti v rámci ich výchovy. Chovateľ má zdravé obavy pri pôrode a aká bude fenečka pri prvých šteniatkach, stať sa môže čokolvek. Phenicia všetko zvládla úplne úžasne, stačila jej moja prítomnosť, že som s ňou a so všetkým ostatným si poradila sama.

Asi každý chovateľ sa snaží, aby jeho odchov bol predovšetkým rodinný kamarát, či už má aj výstavný predpoklad, alebo nie.

Z hľadiska počtu je ich stále najviac vo Francúzsku, predsa len je to ich národné plemeno. Pre mňa nie je úplnou prioritou krajina, odkiaľ ich donesiem, ako podmienky, v akých vyrastajú, ako je ochotný daný chovateľ s vami komunikovať, zdravotný stav rodičov a povaha, predsa len si vyberáte spoločníka na veľa rokov.

Na Slovensku je potrebné absolvovanie výstav s ocenením výborný vo veku minimálne 12 mesiacov. Zdravotné podmienky nie sú určené, ale ako chovateľ tohto plemena je pre mňa zdravotný stav dôležitý a tak ich robím automaticky.

Niekomu, kto má rád prechádzky, aktivity so psom, rodinného spoločníka so všetkým, čo k tomu patrí od láskavej výchovy po akceptovanie rezervovanosti voči cudzým ľudom.

Uzavrela by som to známym výrokom „Čokoľvek živé si pripútaš k sebe, si za to zodpovedný!“ Platí to totiž nie len na pikardov, ale vďaka ich priputanosti a oddanosti k majiteľovi je to jedna zo základných vecí, s ktorým budúci majiteľ musí byť stotožnený pre spokojné nažívanie na oboch stranách.

Marie Trauškeová

Foto: Wild Zoe Photography, Anna Bellayová