Našou prioritou je záchranárčina!

Věděli jste, že československý vlčák se může dost dobře uplatnit i v záchranařině nebo v canisterapii, a že obě tyto aktivity lze zkombinovat i se sportovní kynologií? O tom všem, ale také třeba o vhodné motivaci pro toto plemeno je už následující rozhovor!

Se sympatickou výcvikářkou Kvetou Slanou jsme si již povídali o povaze a využití plemene ČSV. Kromě jejích bohatých zkušeností s plemenem je ona sama ale rovněž úspěšnou trenérkou hned v několika oblastech sportovní kynologie a se svou vlastní fenou zapisuje jednu zkoušku za druhou. Byl by hřích ji nevyzpovídat ještě jednou a nezjistit, jak se to tedy s ČSV dělá….

Našou prioritou je záchranárčina. Minulý rok sme zložili najvyšší stupeň skúšky v plošnom vyhľadávaní podľa medzinárodného skúšobného poriadku (RH-FL B). Zúčastnili sme sa tiež medzinárodnej súťaže vo vyhľadávaní v ruinách (RH-T A), kde sme s Arianou vyhrali krásne 2. miesto. Okrem skúšok však musí pravidelne absolvovať rôzne školenia aj psovod a raz za dva roky sa musí zúčastniť Atestu, ktorý ho oprávňuje k reálnemu nasadeniu na pátracích akciách. A tak sa už vyše dvoch rokov zúčastňujeme aj reálnych pátracích akcií.

Arianinou prvou skúškou bolo testovanie psov terapeutov. Šla som tam s mojimi staršími sučkami a s Arianou som sa chystala len na výstavu, ktorá sa konala nedaleko. Na testovaní sa zúčastnil nižší počet psov, ako plánovali, tak sme išli „do počtu“. Bol to zároveň Memoriál Jána Hlavatého a tak po sčítaní bodov Ariana prekvapivo obsadila 3. miesto. Prekvapivo, pretože bola mladá, bez špeciálnej prípravy a medzi borderkami a inými psami to bol úspech. Samozrejme na výkon skutočnej terapie som ju potom pripravovala postupne, aj keď na niektoré situácie sa pripraviť nedá. Neskôr sme chodili ako dobrovoľníčky aj s Kikou Poliakovou, ktorá s jej mamou Izma Fončorda tiež úspešne absolvovala testovanie psov terapeutov, ako dobrovoľníčky do detského domova k deťom s rôznymi postihnutiami. Chodievali sme aj do škôlky, či nemocnice. Intenzívnejšie sa tomu venujeme teraz, keď chodíme štyri dni v týždni do školy ku deťom so zdravotným postihnutím a poruchami vývinu. Je to zaujímavé sledovať pokroky a zároveň im vymýšľať spoločné aktivity, ktoré by mohli dieťaťu pomôcť a zároveň bavia aj psy.

Ďalšie skúšky sú viac - menej o dosahovaní ďalších mét. Skúška ZM bola súčasťou stávky. Keď ma na cvičáku vysmiali, že ČSV, tak som sa s nimi stavila, že do roka zloží všestrannú škúšku. Nestihli sme to a stávku som prehrala. Skúšku sme zložili trochu neskôr, aby som to dokázala aspoň sebe. Je pravda, že vlčiak musí na prácu dozrieť. Dozrieva neskôr ako ovčiaky, ale potom to stojí za to. Stopárske skúšky FPr 1 – 3 šli ľahko a tak po zhliadnutí pozvánky na kvalifikačné preteky na majstrovstvá sveta som sa prihlásila. No, na tak veľký pretek a tak náročnú skúšku to bolo ozaj málo času na prípravu a hoci sa nám prvý deň darilo celkom dobre, druhý deň sme sa z nášlapu ani nepohli. Vtedy som so stopami skončila. Vrcholový šport už vyžaduje lepšiu prípravu a je časovo náročný. Kilometre stôp takmer denne, hodiny zrenia, popri toľkých záľubách, práci a deťoch je na mňa veľa.

Skúšku vytrvalosti psa sme zvládli v pohode a chystali sme sa aj na ďalšie stupne, no každoročne to koliduje na jar s kvalifikačnými pretekmi v brannom viacboji kynológov (BVK) a na jeseň s majstrovstvami Slovenska BVK, ktorých sa pravidelne zúčastňujeme, no naše najlepšie umiestnenie zatiaľ bolo na dvojke. No ešte nekončíme :)

Ani jedna zo skúšok sa nekonala na domácom cvičáku, vždy sme za nimi cestovali do cudzieho prostredia.

Základnú poslušnosť by mal ovládať každý pes, stopu majú v krvi, a príprava na konkrétnu skúšku je už len dolaďovanie detailov. Je však možné, že ako to chodí, človek tie zlé veci vytesní a pamätá si už len to dobré. Tréningu venujem denne priemerne päť minút. Moja tajná ingrediencia? Jedlo za odmenu. A s mierou. Vzhľadom na to, že ČSV sa ťažšie motivuje, tak som začala kŕmiť len za odmenu a vidím obrovskú zmenu v jej chuti cvičiť. Jej odmenou sú teraz granule a mäsko je úplná topka, ktorú využijem ako svojho žolíka pri nácviku nových vecí.

Ak neučím nový cvik, celú kŕmnu dávku má v miske a „voľno“ dostane, keď splní cvik/cviky. Je to tiež príprava na skúšky, keď nemôžete mať na ploche odmeny, ale čo je pred plochou nik nezakazuje. Keď sme na terapii, tak tam dostane bonusovú dávku, keď deti robia obrázky, alebo cestičky z granuliek.

Určite to odporúčam aj iným majiteľom ČSV obzvlášť tým, ktorí nevedia získať pozornosť psa, prípadne si na nich pes dovoľuje. Keď nosíte celú kŕmnu dávku v pamlskovníku, pes sa na prechádzkach začne zdržiavať viac pri vás a keď pri každom pribehnutí a kontakte bez akýchkoľvek povelov dostane časť jedla, bude vaše blízke okolie jeho obľúbenou zónou. Keď po privolaní dostane extra dobrú odmenu, ktorú nedostáva nikdy inokedy, bude privolávačka oveľa spoľahlivejšia.

Najviac nás asi baví hľadanie predmetov a ľudí, a možno kúsanie na rukáv. Všetko, pri čom môže „ukradnúť“ jedlo niekomu cudziemu.

Najťažšia je príprava, kde potrebujete ľudí. Keď človek nemá k dispozícii figurantov, či už pri obrane, alebo záchranárine, sám si nepomôže. Najhoršia skúška bola asi BH-VT. Bolo to trápenie pre obe. Našťastie sme to s odretými ušami dali a nemuseli ju už opakovať.

Prvý sen som si splnila a najviac som si vychutnávala moment, keď sme na stupni víťazov stáli s Arianou nad nemeckým a belgickým ovčiakom. Bolo to na kvalifikačnom preteku v BVK v Košiciach. Druhý sen a cieľ, ktorý som mala s Arianou, sa plní teraz. Bolo to priviesť viacerých majiteľov ČSV k výcviku. Aby videli, že sa s nimi dá pracovať. Aby ich pochopili. A čo mojim cieľom nebolo, ale som na to hrdá, je, že môžme byť súčasťou záchranného zboru a tiež naša práca s postihnutými deťmi. Môžeme pomáhať tam, kde to najviac potrebujú.

Samozrejme. Tento rok by sme chceli skúsiť skúšku IGP1, obedience, možno nejaké ďalšie záchranárske a opäť zabojovať na MSR BVK. Väčšinou ma nakopne, keď vidím pozvánku na udalosť na FB, to potom máme obvykle ešte nejaký týždeň na prípravu a naštudovanie skúšobného poriadku. Vyhneme sa tak stresu z toho, že sme sa tak dlho pripravovali na skúšku a čo ak to nevyjde. Najviac sa však teším a dúfam, že to vyjde, že k nám v zime pribudnú malé Ariančatá a jedno z nich posilní náš tím.

Moc děkuji za rozhovor.

Foto: archiv Kvety Slané