Používáním těchto stránek souhlasíte s ukládáním souborů cookies na vašem zařízení.

Moskováci túžia byť čo najviac so svojou rodinou!

Přivítali byste také informace o tom, jak si stojí chov moskeváků na sousedním Slovensku, co všechno řeší tamní chovatelé a co by třeba v populaci tohoto plemene bylo dobré ještě lepšit? Pak si určitě nezapomeňte přečíst tento rozhovor!


Moskováci túžia byť čo najviac so svojou rodinou!

Moskevský strážní pes učaroval nejednomu člověku a výjimkou není ani Andrea Abelová, která se do něj na první pohled jednoduše zamilovala a jejich kouzlu podlehla už asi nadobro. Ve své chovatelské stanici Strážca Abelandu se aktivně a s citem věnuje chovu a importy ze země původu se rovněž snaží oživit krev tohoto impozantního plemene na Slovensku. Velmi ochotně se s námi také podělila o své zkušenosti po boku těchto nádherných obrů.

Andreo, jak dlouho vám stojí po boku moskevský strážní pes a proč jste se rozhodla právě pro toto překrásné plemeno?

Moskováci túžia byť čo najviac so svojou rodinou!

Kynológii sa venujem od svojich 15 rokov. Prvou láskou boli nemeckí ovčiaci a ich športový výcvik. Potom sme sa už spolu s manželom venovali chovu nemeckých ovčiakov a neskôr som cvičila rôzne plemená v rámci komerčného výcviku. Takže za tých 35 rokov spoločného života so psami, som získala mnoho skúseností. Vždy sa mi ale najviac páčili veľkí psi typu kaukazského ovčiaka, ale nikdy som si netrúfla si ho aj kúpiť, pretože som mala obavu, či by som fyzicky takého psa zvládla. Keď sme časom ukončili chov nemeckých ovčiakov, začala som sa aktívne zaujímať o plemená veľkých psov. A tak sme sa raz vybrali na medzinárodnú výstavu psov do Lučenca. A tam som prvýkrát uvidela moskováka, teda moskovského strážneho psa. Bola to láska na prvý pohľad a ja som hneď vedela, že to je ten pes, akého by som chcela. Naštudovala som si všetky informácie, ktoré boli dostupné a začala som zháňať štena.

V chove snažím najviac zamerať na uchovanie cenných povahových vlastností týchto psov. Boli vyšľachtení Sovietskou armádou na stráženie objektov a ochranu ľudí!

Nebolo to tak celkom jednoduché, lebo ich je stále pomerne málo, ale nakoniec sa podarilo kúpiť fenku a importovať z Ruska psíka - Yutana, celým menom sa vola Adyutant ego prevoshoditelstva. To bolo v roku 2015. U fenky sa neskôr ukázala dysplazia tretieho stupňa, takže pre chov nebola vhodná, ale to som si uvedomila až po jednom vrhu po nej. Yutan bol uchovnený a doteraz pôsobí v našej chovatelskej stanici ako krycí pes. Momentálne tiez očakávame šteniatka po ňom. Je to pes veľmi príjemnej bezproblémovej povahy. Veľmi dobre stráži. Napriek tomu pri ňom si môžeme dovoliť vpustiť návštevu do domu aj v jeho prítomnosti. Ľahne si tak, aby na návštevníka dobre videl a neustále ho sleduje, aby mohol v prípade potreby zakročiť. Máme aj jeho sestru, z ďalšieho spojenia, tak isto dovoz z RU, Berberu (Yantarnaya Zvezda Berbera). Tá nám dala zatiaľ jeden vrh. Neskôr sa mi podarilo importovat z Ruska, z vynikajúcej chovateľskej stanice „S russkoy dushoy“, dve šteniatka - sestry, Vasilinu a Vladu. Obe suky splnili moje očakávania po všetkých stránkach. Majú vynikajúci exteriér, vynikajúce kĺby, ale čo si najviac cením, je ich povaha. Tu sa dostávam k tomu, na čo sa v chove snažím najviac zamerať a to je uchovanie cenných povahových vlastností týchto psov. Boli vyšľachtení Sovietskou armádou na stráženie objektov a ochranu ľudí.

Moskováci túžia byť čo najviac so svojou rodinou!

Majú prirodzenú ostrosť a nedôverčivosť voči cudzím ľuďom, ale k svojej rodine sú až neuveriteľne prítulní a mazliví. Samostatne vyhodnocujú situácie a rozhodujú sa ako a kedy reagovať. Tu by som sa chcela zmieniť o povahe moskovákov trochu viac, lebo to je niečo, čo ma veľmi prekvapilo a stále prekvapuje. Dovolím si tvrdiť, že som sa nikdy nestretla s takýmito povahami psov. Denne ma fascinujú a napĺňajú obdivom. Po 35. rokoch skúseností s výcvikom som musela začať prehodnocovať všetko, čo o psoch a výcviku viem, nakoľko moskováci sú jednoducho iní. Keď ich budete chcieť drezúrovať výcvikom poslušnosti tak, ako sa to robí s inými plemenami, pravdepodobne ich to znechutí, lebo v tom neustálom opakovaní nevidia žiadny zmysel. Naopak, sami sa snažia prísť na to, čo by ste chceli a snažia sa vám vyhovieť. Moja skúsenosť je taká, že im význam povelu stačí ukázať jedenkrát a už si to pamätajú. Túžia byť čo najviac so svojou rodinou a vyhovieť vám skôr, ako nejaký povel vyslovíte. Isteže u šteňaťa si musíte trochu počkať, pokiaľ sa takýto výsledok začne prejavovať, ale tak medzi druhým a tretím rokom máte skrátka neuveriteľného člena rodiny. Aby som ich stále len nechválila, musím povedať aj to, že ak máte záhradu, kde sú vypustení, tak asi budete prekvapení najrôznejšími dierami, ktoré si vyhrabú. A ak máte záhradné jazierko s peknými rybami, tak z neho budete mať bahennú nádrž pre vášho moskováka, pretože milujú vodu a naozaj vlezú do každej mláky. A na kvety môžte tiež zabudnúť... Aspoň pokiaľ je váš moskovák šteňa. Ale to platí asi pre všetky šteňatá rôznych plemien. Najlepšie je asi potom rozdeliť záhradu na priestor, kde chcete aj niečo dopestovať a priestor, kde šteňa bude mať svoje hračky. My máme pôrodné boxy s veľkými kotercami, odkiaľ môžeme šteňatá aj suky vypúšťať do dosť veľkého výbehu, cca tak 4 áre, ktorý susedí s lesom. Takže so šteniatkami, ktoré sú ešte pri mame, môžeme podnikať aj prve výpravy do lesa. Alebo si šteniatka „vyrobia“ dieru do pletiva a na výpravy chodia samé, pokiaľ dieru neobjavíme a neopravíme. K povahám moskovákov musím ešte povedať aj to, že na to, ako sú veľkí, teda okolo 75 cm kohútiku, sú aj veľmi temperamentní.

Mohla byste nám blíže představit zakladatelku svého chovu nebo jiného pro vás něčím výjimečného psa?

Suky, na ktorých sme zakladali náš chov, som už spomínala. Ale keď sa ma pýtate na nejakého môjho výnimočného psa, tak musím spomenúť psíka, ktorého sme taktiež importovali z RU. Teraz má jeden a pol roka a už sa podarilo ho uchovniť. Je takisto z vynikajúcej ruskej chovateľskej stanice „Posadskaya Strazha“, volá sa Carevic, domácky Caron. Musím povedať, že je to pes s povahou, s akou som sa ja ešte nestretla. Je tak zvláštna a výnimočná, že som bola nútená znovu začať študovať, premýšľať a hľadať informácie, pretože som nevedela, ako mám k nemu pristupovať a jednať s ním. Od malička to bol nesmierne sebavedomý a tvrdý pes, ktorý sa ničoho nebál. Zároveň bol aj veľmi ostrý, tak som si myslela, že bude potrebovať tvrdú ruku. A tak som mu začala vysvetľovať, kto je tu šéfom. Napríklad keď dobehol a vrazil do mňa, tak som mu za to dôrazne vynadala, čo bolo naozaj na mieste. Ale myslím, že boli situácie, kde som ho sekírovala úplne zbytočne. Skúšala som to asi jeden týždeň a dopadlo to tak, že si odo mňa nechcel zobrať žrádlo. Proste nežral, napriek tomu, že je dost žravý. Keď jeho odmietanie potravy trvalo už týždeň, začala som svoj prístup prehodnocovať.

Moskováci túžia byť čo najviac so svojou rodinou!

Nakoniec som pochopila, že mi svojim správaním komunikuje, že on chce mať so mnou vzťah a poslúchať ma nie z donútenia, ale pretože ma má rád. A tak začala nová etapa budovania nášho vzťahu, kde sa snažím riadiť svojim citom a intuíciou, pretože neviem nájst dostatok informácií potrebných na pochopenie moskováckych pováh, v ktorej je Caron ešte trochu extrém. Začala som budovať náš vzťah na vzájomnom rešpekte a úcte. Každý deň ho beriem von na prechádzky a starám sa o to, aby bol naozaj spokojný. On mi to akoby vracia späť. Je to neuveriteľne príjemný spoločník, s ktorým sa nemusím báť ísť kdekoľvek. Je zvláštne, ako dokáže vnímať môj zdravotný stav. Mám pohybové problémy po borelióze a môj zdravotný stav sa často mení. On akoby to vedel, keď ideme do kopca, tak ma ťahá. Keď ideme z kopca, opatrne kráča pri mne, aby ma nepotiahol. Mám pocit, že vníma, kedy mi je lepšie a kedy horšie. Prekvapuje ma v najrôznejších situáciách. Napríklad, keď sme niekde, kde sa robia obrany, a figurant je vzdialený cca 20 m, alebo viac a dráždi psov, tak si pozorne prezrie situáciu a keď vyhodnotí, že je to dostatočne ďaleko a že nás to priamo neohrozuje, nebude sa na figuranta dráždiť, dokonca je schopný pri tom cvičiť ovládateľnosť. Ale nikto sa nemôže priblížiť ku mne na viac ako štyri metre. Takže rovnako bude sledovať všetkých ľudí naokolo, nie len figuranta a bude ma strážiť. Pri práci s figurantom je to veľmi tvrdý obranár, pevne drží, a je mu jedno, či kúše do rukáva, alebo ringového obleku. Je schopný cvičiť ovládateľnosť aj počas obrany, alebo tesne po nej. Má neuveriteľnú psychickú odolnosť.

Takže s moskeváky lze bez problémů cvičit i sportovní obranu?

Moskováci túžia byť čo najviac so svojou rodinou!

Tu by som chcela povedať ešte pár slov všeobecne k výcviku moskovákov. Pri práci s figurantom sa u nich veľmi málo alebo vôbec neprejavuje koristnícky či lovecký pud, na ktorom je založený nácvik obrán v športovej kynológii. V športovej kynológii môže byť figurant so psom pokojne kamarát, lebo obrana je pre takéhoto psa vlastne lov veľkej koristi, kde nie je prítomná žiadna agresivita. A ani by nemala byt prítomná. Naopak kaukazký ovčiak, moskovský strážny pes, alebo aj im podobné plemená robia obranu na základe buď ochrany svojho teritória, alebo ochrany osoby, ktorú milujú. Ak by sa vám aj podarilo nacvičiť zákusy systémom športovej kynológie, bude ten prejav pravdepodobne veľmi vlažný a málo presvedčivý. Ale väčšina moskovákov takto pracovať vôbec nechce, lebo tomu nerozumejú a ich to nebaví. Preto sa nácvik robí tak, že sa simulujú akoby skutočné situácie, kde pánovi, alebo jeho rodinným príslušníkom hrozí skutočné nebezpečenstvo. Pes to berie vážne, zväčša ide do stretu s figurantom, ako by šlo naozaj o život. Z pohľadu psa sa snaží figuranta odohnať alebo zneškodniť. Ak sa ten istý figurant stále znovu a znovu vracia, napríklad pre to, aby sme trénovali lepší zákus, tak pes postupne stráca istotu a jeho prejav a výkon idú dole, pretože nechápe, prečo ten nepriateľ je stale aktívny, keď on urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby ho zneškodnil. Preto je dobré urobiť len jeden, maximálne dva zákusy, ktoré, ak sa vydarili, môže pes chápať, že vyhral.

Myslím si, že svorka urobí oveľa väčšiu časť roboty pri výchove mladého psa, ako je v možnostiach člověka!

Čemu všemu se se svými moskeváky věnujete vy a co vás baví asi nejvíc?

Moskováci túžia byť čo najviac so svojou rodinou!

Čo ma na moskovákoch teší asi najviac je chov a plemenitba, pri ktorej sa snažím zameriavať jednak na exteriér, zdravotný stav, ale hlavne na zachovanie prirodzených pováh moskovákov. Samozrejme, že nie všetci ľudia chcú a potrebujú takých tvrdých obranárov, ako je Caron a ani by nebol taký pes vhodný do rúk ľudí s malými alebo žiadnymi skúsenosťami. Ale pre človeka, ktorý chce chodiť na súťaže, alebo potrebuje psa do aktívnej služby, na stráženie objektov, alebo osobnú ochranu, je taký pes úplným pokladom. Všetci naši psi aj suky veľmi dobre strážia. Ale niektorí sú takí, že by cudzieho človeka, ktorý by vkročil na náš pozemok, len aktívne vyštekavali, nepokúsali by ho, ale nevpustili ďalej. Máme však psov, ktorí by cudzieho človeka na našom teritóriu aj pokúsali a samostatná kategória je Caron... Ďalšia vec, čo ma nesmierne baví, je pozorovať našich moskovákov keď sú vypustení doma na dvore. Môžu behať na veľkej ploche asi trištvrte hektára. Je pre mňa veľmi zaujímavé sledovať ich sociálne správanie a komunikáciu vo svorke. Samozrejme že nie všetky suky sa znesú, ale máme to tak podelené, že s jednym dospelým psom môžeme pustiť suky, ktoré si rozumejú. A s ďalším zas ostatne. Zaujímavé je tiež pozorovať, ako sa do takejto svorky začleňujú šteňatá a mladí psi. Myslím si, že svorka urobí oveľa väčšiu časť roboty pri výchove mladého psa, ako je v možnostiach človeka. Snažím sa z toho pozorovania aj niečo naučiť, ale mnohým veciam stále nerozumiem a sú pre mňa záhadou.

Na co kladete hlavní důraz ve své chovatelské práci a co je pro vás prioritní při sestavování chovného páru?

Pri spojeniach chovných párov sa snažím o rôznorodosť, aby boli spájaní aj miernejší jedinci, vhodní pre začiatočníkov, ako aj pre ľudí, ktorí žiadajú tvrdých obranárov. Tu si ale overujem skúsenosti nových majiteľov. Takéto stenata môžu byť vyložene na objednávku a taký vrh urobíme, povedzme, raz do roka. Zaujemci o takéto stenata si musia potom počkať. Ale vačšinou pri spojeniach prevláda taký zdravý priemer.

Určitě si velmi pečlivě vybíráte nové rodiny pro své odchovy. Co všechno musí splňovat takový člověk, aby měl šanci od vás získat štěňátko?

Moskováci túžia byť čo najviac so svojou rodinou!

Pri záujemcoch o šteňa z našej chovateľskej stanice si pomerne dôsledne preverujem, aké majú noví potenciálni majitelia skúsenosti, očakávania, a čo by vlastne chceli. Vysvetlím im, aké máme možnosti a odporučím šteňa z pre nich vhodného spojenia. Od záujemcov pýtam zálohu, pretože tam sa väčšinou hneď vyselektujú rôzni špekulanti. Stalo sa mi, že keď sa mi človek nepozdával, tak som rezerváciu zrušila. Pre majiteľov psov z našej chovateľskej stanice sme vytvorili FB skupinu , kde sme v kontakte. Snažíme sa robiť chovateľský servis a poradenstvo. Povzbudzujem majiteľov k účastiam na výstavách, pozývam ich na výcvikové akcie, pomáham pri riešení zdravotných problémov. Myslím si, že takto to majiteľov psov aj viac baví, vytvárajú sa nové vzťahy a priateľstvá.

Stalo se vám někdy, že jste při výběru nového domova prostě sáhla vedle? Jak třeba pak zvládá odrostlejší mladý pes nebo i starší jedinec případnou změnu majitele? Je to pes jednoho pána?

Moskováci túžia byť čo najviac so svojou rodinou!

Zatiaľ sa nám nestalo, že by sa chceli majitelia vzdať psíka z našej CHS. Pre taký prípad prosím nových majiteľov, aby ma informovali ako prvú, aby sme spoločne zvážili nové umiestnenie moskováka. Myslím si, že do roku a pol to nie je pre psa veľkým problémom, ľahko si ešte zvykne na zmenu, i keď aj tu sa asi nedá úplne zovšeobecňovať. Napríklad som si istá, že Caron by nového pána už neprijal, aj keď má len jeden a pol roka. Po piatom roku života psa by som zmenu majiteľa už asi neodporúčala.

Ak sa má chov moskovských strážnych psov rozvíjať, sme odkázaní na dovoz kvalitných jedincov z krajiny pôvodu!

Zajímalo by mne, jak široká je momentálně chovná základna na Slovensku a dá se považovat za dostatečnou pro případ, že chovatel nemá třeba možnost vycestovat na krytí do zahraničí?

Moskováci túžia byť čo najviac so svojou rodinou!

Chovateľská základňa u nás nie je veľká, myslím si že oveľa menšia ako v ČR. Tým pádom výber vhodného krycieho psa považujem asi za najväčší problém, s ktorým chovatelia zápasia. Ak chce chovateľ zohľadniť exteriér, vzrast, farbu, zdravotný stav a povahu krycieho psa, tak veľký výber nemá. Je nútený skoro vždy urobiť nejaký kompromis. Potom už záleží na ňom, kde má postavené priority. Či preferuje viac exteriér alebo povahu, farbu alebo veľkosť, alebo zdravotný stav a stav kĺbov, alebo určité krvné línie a podobne. Záleží tiež na tom, či chce ísť do príbuzenskej plemenitby, a ak áno, akého stupňa. Na to je potrebné poznať krvné línie a kvalitu, hlavne zdravotný stav jedincov v rodokmeni, na ktorých chcete príbuzenskú plemenitbu spraviť. Ja som sa nakoniec rozhodla tento problém vyriešiť tak, že krycích psov si zabezpečím vlastných a popri tom, keď bude možnosť, nakryjem aj kvalitným psom, ktorý bude dostupný.

Pri výbere šteňaťa preferujem renomované chovateľské stanice, pýtam si videá z výstav a z práce s figurantom. Takéto informácie sa snažím získať o väčšine psov, ktorých má šteňa v rodokmeni. Takže výber vhodného jedinca pre náš chov je dosť zložitý proces, ale musím povedať, že bol pre mňa doteraz dosť úspešný. Z piatich dovezených psov máme troch s RTG kĺbov negatívnych, jedného s dysplaziou 1. stupňa a jedného s dysplaziou 2. stupňa. Momentálne mám teda dvoch importovaných psov z Ruska, jedného staršieho a jedného mladšieho. Okrem nich mi dorastá veľmi perspektívne šteňa, psík, dovezený z ČR, ktorého krv má na Slovensku veľmi malé zastúpenie. Je z CHS Strážce Orlických hor. Z vlastného chovu máme ponechané doma tri mladé suky, z toho sú už dve uchovnené. Všetky tri majú RTG neg. a majú vynikajúce povahy aj exteriér. Na výstavách sa umiestňujú na najvyšších miestach. Ak sa má chov moskovských strážnych psov rozvíjať, sme odkázaní na dovoz kvalitných jedincov z krajiny pôvodu. Je to však zároveň finančne náročnejšie a výsledok je stále veľmi neistý, pretože Rusi nerobia RTG kĺbov a nie je ani možnosť si šteňa pozriť naživo skôr, ako ho kúpite. Možnosť leteckej dopravy momentálne je zablokovaná a cesta autom trvá okolo päť dní, čo môže byť pre šteňa dosť náročné. Počet vrhov odchovaných na Slovensku odhadujem približne na desať až pätnást za rok, ale dopyt po šteňatách stále stúpa.

Který klub u vás vlastně plemeno zastřešuje a co všechno je třeba splnit pro chovnost?

MSP u nás zastrešuje jediný klub - „Slovenský klub ruských plemien“. Pre zaradenie do chovu je potrebné absolvovať klubovú výstavu so známkou aspoň „veľmi dobrý“, v triede strednej alebo otvorenej a RTG bedrových a lakťových kĺbov. A samozrejme dosiahnutie veku 18 mesiacov. Povahové vlastnosti moskovákov sa preverovali na bonitácii, ale tá bola myslím si pred dvomi rokmi zrušená, čo je zaiste na škodu plemena.

V Čechách lze MSP získat přes tři různé organizace (resp. kluby), ale pouze jedna z nich spadá pod FCI. Měli by si tedy i na Slovensku ve stejné souvislosti zájemci o štěně dávat pozor, odkud si ho chtějí pořídit?

Moskováci túžia byť čo najviac so svojou rodinou!

Tento problém u nás našťastie nemáme. MSP sú zastúpení iba v SKRP. Čo je však problémom, je pomerne veľký počet „chovateľov“, ktori produkujú psov bez preukazu pôvodu. Vzhľadom na cenu za šteňa je to pomerne veľké lákadlo pre nových záujemcov, ktorí nemajú dostatok informácií o rizikách, ktoré hrozia pri kúpe takého jedinca. V prvom rade nemáte istotu, že šteňa je naozaj čistokrvný moskovák. Skúsený chovateľ to síce zväčša vidí na prvý pohľad, ale človek bez skúseností to asi nespozná. Ďalším veľkým rizikom je zdravotný stav šteňaťa, keď nepoznáme RTG rodičov. Isteže sa môže stať, že vyjdú zle RTG aj šteňatám s preukazom pôvodu dokonca po zdravých rodičoch. To je jednoducho genetika a príroda, ale kontrolovaným chovom môžeme tieto riziká aspoň minimalizovať.

Každé plemeno má jistě i svoji „Achillovu patu“. Kde ji hledat u moskeváků a co by bylo podle vás dobré v chovu ještě zlepšit nebo zdokonalit?

No, ja si myslím že zdokonaľovať sa dá všetko, záleží čo si chovateľ zvolí ako prioritu. U niekoho je to exteriér, u niekoho povaha a u ďalšieho to môže byť práve zdravie… Napríklad keď človek v minulosti prežil veľa trápenia a bolesti so psíkom, ktorého miloval, a ten pes mal zdravotné problémy. Ideál by bolo skĺbiť všetky tieto požiadavky. Ale to je pre chovateľa naozaj ťažká cesta... MSP sú veľkí a ťažkí psi, tak tú Achillovu pätu by som videla asi v tých bedrových a laketnych kĺboch.

Pořádají se na Slovensku nějaké akce pro majitele nebo zájemce o plemeno, kde je možnost něco se naučit, dozvědět nebo si vyzkoušet nějakou kynologickou aktivitu?

Moskováci túžia byť čo najviac so svojou rodinou!

V prvom rade náš klub organizuje dve klubové výstavy, jednu na jar a druhú v jeseni. Okrem toho sa organizujú rôzne tábory a podujatia zamerané na nácvik a preskúšavanie povahových vlôh. Zväčša to vyzerá tak, že sa stretne dobrá partia ľudí, vymyslia najrôznejšie situácie zo života, ktoré by sa vám mohli stať, kde je potrebné, aby vás, alebo nejakú vašu vec, pes ochránil. Napríklad aj v situácii, že mu figurant ponúka žrádlo. Tieto podujatia začínajú byť veľmi obľúbené, ale je ich stále pomerne málo. Myslím si, že hlavným dôvodom je asi nedostatok figurantov, ktorí by vedeli pracovať s týmito psami. Na takéto tábory my chodíme hlavne do ČR. Na Slovensku sme zopár rokov mali možnost organizovať tréningové tábory v spolupráci s renomovanou kynologickou organizáciou ARES z Kyjeva. Bola to veľmi dobrá a cenná skúsenosť, pretože ich figuranti boli vynikajúci odborníci práve na prácu so psami ruských plemien. ARES sa venoval príprave a skúškam psov hlavne ruských plemien. Mali veľmi dobre prepracovaný systém preskúšavanie psov od menej náročných až po veľmi náročné skúšky, ktoré mohol získať len naozaj kvalitný a výnimočný pes. Psi získavali po zvládnutí príslušnej skúšky certifikát, ktorý bol pomerne cenný a uznávaný v celom svete. Naša spolupráca bola bohužiaľ prerušená vojnovou situáciou na Ukrajine. Som veľmi vďačná našim ukrajinským priateľom za túto skúsenosť a za to, čo sme sa mohli od nich naučiť my, aj naši psi.

Co byste na závěr popřála plemeni a všem, kteří se okolo něj pohybují do dalších let?

Moskováci túžia byť čo najviac so svojou rodinou!

Tak ja by som v prvom rade chcela, aby sa zlepšili vzťahy medzi majiteľmi MSP. Čo sa týka ľudí je to naozaj hŕstka, čo majú moskováka, prakticky sa asi všetci poznajú. Je to pre mňa veľmi ťažké vidieť, ako sa navzájom mnohí osočujú a ohovárajú, alebo neznesú, keď niekto vysloví nejakú kritiku. Mne sa tiež občas stane, že nejaké moje rozhodnutia riešia ľudia na fb alebo sú pre niečo kritickí. Je normálne, že každý môže mať svoj názor, vidieť veci inak, a niekedy aj môže mat ten druhy pravdu. Nevidím však dôvod na to hned sa urážať. Zväčša sa snažím za iný názor poďakovať a nešíriť nevraživosť ďalej. Ja by som akurát chcela, aby sme sa mohli všetci spolu stretávať na pekných akciách a pomáhali si navzájom. Veď nás spájajú, podľa môjho názoru, ti najúžasnejší psi.

Děkuji vám za pěkný rozhovor.

Michaela Weidnerová

Foto: archiv Andrea Abelová

Doporučujeme z našeho e-shopu
Legendy československé kynologie
Skladem
ZB000002
od 129
Novinka
Sušené krůtí krky
ZB000462
od 20
Novinka
Sušené hovězí plíce
ZB000458
od 21
Novinka
Sušené hovězí srdce
ZB000453
od 26
Novinka
Obojek SOFTY
Vyberte barvu
Obojek SOFTY
ZB000096
od 0
Kam dál ...