MILAN KADLECAJ bol všestranným kynológom, chovateľom aj rozhodcom!

Do naší pomyslné síně slávy vstupuje další významná osobnost československé kynologie. Pojďme se tedy společně seznámit s životem člověka, který zasvětil psům a samozřejmě také pejskařině naprosto vše. Zde je jeho příběh...

Milan Kadlecaj (*1949 – †2017)

Na našej „ceste životom“ sa „vynoria a zaniknú“ mnohí ľudia, na ktorých natrafíme na našej kratšej, či dlhšej „pozemskej púti“. Stretneme však aj takých, že až po ich definitívnom odchode si uvedomíme, akú hlbokú brázdu v nás vyorali, a ako nám chýbajú… K takým ľuďom, ktorí nielen vo mne zanechali hlbokú stopu, zaraďujem aj skvelého človeka a kynológa, Milana Kadlecaja.

Milan sa narodil 8. júla 1949 v Bratislave a po plodnom kynologickom živote zomrel 28. apríla 2017 v rodnom meste. Úplné stredné odborné vzdelanie v odbore elektrotechnik získal v Brne. Do roku 1991 pracoval ako elektromechanik, výrobný dispečer a technológ, či merací technik. 

Čo ho však už od malička najviac priťahovalo, boli zvieratá, ktorým sa venoval ako drobnochovateľ domácich zvierat, či ako jazdec a opatrovateľ koní v Telovýchovnej jednote Žižka.

Kvôli štúdiu v Brne musel bývať v internáte a po ukončení odborného vzdelania často cestoval na montážne práce. Preto sa k vysnívanej kynológii dostal až po návrate z vojenčiny a zmene pracoviska. Ako mnohí, vtedy začínajúci kynológovia, mal svojho prvého nemeckého ovčiaka bez preukazu o pôvode. Jeho Ajax mal napriek tomu perfektnú povahu, napríklad na strechu šopy chodil suverénne po rebríku.

Zanietení zväzarmovskí kynológovia druhej polovice XX. storočia. Zľava Roman Paulík, Milan Kadlecaj, Ján Holdoš a Ján Geceľovský; fotoarchív Mgr. Juraja Štaudingera

Zväzarmovské kynologické skúsenosti začal získavať na „cvičáku“ Jána Magála – v známej „Jednotke“ na bratislavských Poliankach, ktorá zorganizovala niekoľko ročníkov úspešných a obľúbených súťaží zväzarmovskej kynológie – Memoriál Jána Magála – ale Milan spolupracoval s mnohými významnými kynológmi tej doby.  

Milan sa priatelil aj s popredným policajným psovodom Jánom Klimom, ktorý pôsobil ako krajský kynologický inštruktor vtedajšej Verejnej bezpečnosti v Bratislave a bol víťazom mnohých kynologických súťaží. Umožnil Milanovi cvičiť psov aj pre potreby bezpečnosti. Preto sa dostal do „tajov“ výcviku služobných psov, ale okrem policajných nemeckých ovčiakov, sa mu v rukách ocitla i sučka plemena bloodhound – Rasa.

Na “Sedmičke“ bolo vždy dobre a veselo...

Dochádzať v Bratislave na cvičáky so psom mestskou hromadnou dopravou nebolo nikdy jednoduché. Milan vtedy auto nemal, v dopravných prostriedkoch sa mohol prevážať iba jeden pes, a ak v nich už bol kočík s dieťaťom, vodič psovodovi nastúpiť nedovolil. V bratislavskom Prievoze bolo popri Gagarinovej ulici, hneď vedľa hlavnej cesty, veľké smetisko, a tak ho Milan s partiou nadšencov brigádnicky zmenil na cvičák a založil kynologický klub Zväzarmu, známy ako „Sedmička“. Bol tam v jednej osobe figurant, výcvikár, predseda organizácie, ale najmä zapálený nadšenec. Na cvičáku usporadúvali „vylučovačky“, zvody mladých, bonitácie, zabezpečovali národné výstavy psov na Štátnom závodisku v Bratislave – Petržalke, cvičili „všestranky“ i „záchranárčinu“, skrátka, na „Sedmičke“ bolo vždy dobre a veselo!

Spomienky na záchranárske skúšky v Lozorne na Záhorí, Milan so svojou všestrannou sučkou Ciza od Bílého vlka a partia záchranárov; fotoarchív Milana Kadlecaja

Spomienky na záchranárske skúšky v Lozorne na Záhorí, Milan so svojou všestrannou sučkou Ciza od Bílého vlka a partia záchranárov; fotoarchív Milana Kadlecaja

Milana lákali súťaže a výstavy, a tak si kúpil nemeckého ovčiaka s preukazom o pôvode – Flok Špania dolina. Nasledovali ďalšie psy, ale už najmä sučky. V roku 1980 si založil vlastný chov nemeckých ovčiakov s jeho zakladateľkou Cizou od Bíleho vlka, pod chráneným názvom Kadmil. Ciza bola skvelá všestranná sučka, ktorá okrem výborného exteriéru prenášala na potomstvo aj výborné povahy. Napríklad z jej vrhu pomenovaného na písmeno „B“ pochádzal i Bard Kadmil, s ktorým Julo Benovič dosiahol nemálo úspechov (krásne 5. miesto na majstrovstvách sveta), a jeho kariéru zavŕšila Slávka Záhradná, ktorá vybojovala pekné 4. miesto na majstrovstvách Európy. Neskôr sa v jeho chove objavili i kaukazské ovčiaky, ale od roku 1982, kvôli dcére Andrejke choval stredné čierne bradáče.

Milan v zväzarmovskom prostredí absolvoval so sučkou nemeckého ovčiaka Ciza od Bíleho vlka skúšky z výkonu v rozsahu od ZM až po SVV3, SLP1, SZP1 a SZP2. Nadšenie „Sedmičkárov“ a existenciu ich cvičáku, však navždy ukončila výstavba diaľnice. Bolo im to ľúto, pretože zanikla nielen ich vlastnoručne postavená klubovňa a koterce pre psov, ale aj miesto, kde sa pravidelne stretávali priatelia, ktorým srdcia bili pre kynológiu.

Milana priťahovali všetky kynologické výzvy, ktoré mu život vmietol do cesty, preto sa stal priekopníkom a zakladateľom záchranárskej kynológie na Slovensku. Po absolvovaní potrebných skúšok sa stal posudzovateľom výkonu, neskôr i exteriéru plemena nemecký ovčiak a bonitačným komisárom. Aprobáciu medzinárodného posudzovateľa exteriéru si rozšíril i na plemená belgický, kaukazský, stredoázijský a juhoruský ovčiak.

Svojho koníčka nečakane zmenil na profesiu, keď ho oslovili colníci, či by nechcel pracovať ako kynológ Colnej správy SR (dnes Finančná správa SR). Prijal to ako ďalšiu novú výzvu, „okorenenú“ zaujímavou problematikou. A tak po štúdiách metodiky všestranného výcviku a záchranárčiny, začal študovať metodiku výcviku psov, špeciálne cvičených na detekciu omamných a psychotropných látok. Po absolvovaní kurzu v Libějoviciach pracoval ako psovod na Colnom úrade Bratislava.

Zatiaľ najvýznamnejší psovodi Colnej (Finančnej) správy SR, zľava: Jozef Okuliar so služobným psom Niki, Milan Kadlecaj a Miroslav Trauer so služobným psom Beny; fotoarchív Miroslava Trauera

Začiatkom januára 1993 však došlo k rozdeleniu Československa a vedenie novovzniknutej Colnej správy Slovenskej republiky ponúklo Milanovi založiť a rozbehnúť jej samostatnú služobnú kynológiu. Milan teda dočasne usporadúval výcvikové kurzy priamo na hraniciach, až do zriadenia ním navrhnutého Výcvikového strediska služobnej kynológie v areáli bývalej roty Pohraničnej stráže v Gajaroch, v roku 1997.

Kpt. Milan Kadlecaj ako posudzovateľ výkonu služobných psov v Heřmaniciach, so služobnou sučkou Colnej správy SR Arma, s ktorou súťažil Jozef Okuliar; fotoarchív rodiny Kadlecajovej.

Zmeny v služobných oprávneniach Colnej správy SR viedli aj k zmenám v použití služobných psov. Rapídne sa zvýšil počet psov vyhľadávajúcich drogy, pretože spektrum omamných a psychotropných látok sa rozšírilo. Rozširoval sa aj register pašovaných komodít, a tak pribudli psy na detekciu tabaku a tabakových výrobkov, a neskôr i psy pre CITES (na detekciu pašovaných exotických zvierat).

Milan ako hlavný kynológ Colnej správy SR riešil metodiku výcviku za pochodu a s nasadením vlastnej kože. Preto ho tešili každodenné úspechy vo výkone služby, ale aj pekné výsledky dosiahnuté na republikových a medzinárodných súťažiach, pretože dokazovali, že metodika je dobrá a psovodi zadané úlohy zvládajú. Milan však mal možnosť spolupracovať aj s ďalšími vynikajúcimi „colníckymi psíčkármi“, ako bol Milan Hollý, Ján Puškáš, Jožko Okuliar, Jožko Lepáček, Rasťo Šenkarčin, Robo Hrubčín, Ľubo Petruš, Miro Trauer a množstvo ďalších, ktorí svojím osobným prínosom prispeli k zvyšovaniu profesionálnej úrovne colnej kynológie aj na medzinárodnej úrovni.

Milan sa stal aj žiadaným posudzovateľom výkonov psích špecialistov – táto trojica posudzovateľov výkonov služobných psov a nerozlučných priateľov, sa nie raz stretla aj na Majstrovstvách Slovenska v špeciálnej policajnej kynológii (napr. 4. 9. 2008 pri hodnotení detekcie omamných a psychotropných látok – drog, pyrotechnických zloží a nastražených výbušných systémov služobnými psami)

Posudzovatelia výkonu súťažiaceho psovoda špecialistu na Majstrovstvách Slovenska v špeciálnej policajnej kynológii v roku 2008 kpt. Milan Kadlecaj vpravo, v strede český rozhodca vo výkone služobných psov pplk. v. v. Mgr. Jan Komárek; foto Mgr. Peter Nevolný

Významní českí a slovenskí posudzovatelia výkonu služobných psov zľava Mgr. Jan Komárek, Mgr. Vojtěch Vitásek, Mgr. Juraj Štaudinger a Milan Kadlecaj (medzi nimi veliteľ Záchrannej brigády Hasičského a záchranného zboru v Malackách mjr. Horváth).

Získané tituly Majstrov Európy colných správ v súťaži družstiev i jednotlivcov a mnohé medailové umiestnenia slovenských colníckych psovodov a ich zverencov pretavili Milanovu prácu a schopnosť vcítiť sa do postavenia ním riadeného kolektívu, do žiarivých výsledkov. Súčasne sa potvrdilo, že správne vsadil na dobre spracovanú metodiku výcviku, aktívnu spoluprácu so psovodmi, inštruktormi výcviku, ale i s vedením Colnej správy SR, ktorá pre služobnú kynológiu vytvorila optimálne výcvikové podmienky.

V roku 2010 odišiel Milan do dôchodku a kynológii sa opäť venoval len ako koníčku. Svoju sučku stredného čierneho bradáča štvrtej generácie – Odrie Kadmil, už mal len ako spoločníčku. Svoje dlhoročné kynologické skúsenosti však naplno zužitkoval – pokračoval nielen v posudzovaní služobných a civilných súťaží, skúšok, výstav i bonitácií, ale vedomosti získané počas dlhoročného pôsobenia v klasickej, záchranárskej a špeciálnej kynológii, stihol odovzdať svojej dcére Andrei, ktorá sa stala niekoľkonásobnou účastníčkou majstrovstiev sveta vo výkone psov a v roku 2012 si vybojovala titul Majsterka SR v kategórii IPO3.

Foto Mgr. Peter Nevolný

Keďže v roku 2016 odišiel do výsluhového dôchodku aj najbližší Milanov spolupracovník Jozef Okuliar, bývalí kolegovia si ich uctili sladkým rozlúčkovým darčekom – tortou v tvare hlavy nemeckého ovčiaka, ktorú si obaja prevzali na medzinárodnej súťaži kynológov colných správ.

Český rozhodca plk. v. v. Oldřich Šnytr a kpt. v. v. Milan Kadlecaj, boli na Majstrovstvách Slovenska v špeciálnej policajnej kynológii vyhľadávanie drog a výbušnín v roku 2014, konaných v areáli Nový ranč Z Polytanu SK v Malom Lapáši (okr. Nitra), ocenení za svoju celoživotnú kynologickú činnosť; foto Mgr. Peter Nevolný

Najvýznamnejšie ocenenie Milana Kadlecaja

Za viac ako štyridsať rokov aktívnej kynologickej činnosti, za prácu vo funkciách rozhodcu pre posudzovanie výkonu a exteriéru psov, za založenie záchranárskej kynológie na Slovensku, za vybudovanie služobnej kynológie Finančnej správy SR, a za viac ako tridsať úspešne absolvovaných skúšok z výkonu, udelila Slovenská kynologická jednota Milanovi Kadlecajovi v roku 2013 Zlatú medailu za mimoriadne zásluhy pri výcviku psov pracovných a služobných plemien.

Historické ocenenie

Spoluautori – plk. v. v. Ing. Bc. Jiří Rulc, PhD., plk. Mgr. Bc. Juraj Štaudinger a Mgr. Peter Nevolný zaradili kpt. v. v. Milana Kadlecaja ako osobnosť dejín československej služobnej a civilnej kynológie do svojho spoločného a zatiaľ ojedinelého odborného, faktografického a encyklopedického diela „Dějiny československé služební kynologie“, v ktorom zmapovali vývoj kynológie na historickom území Česka a Slovenska od prvých zaznamenaných zmienok v roku 1240 až do roku 2013 v chronologickom slede.

Keď sme spoločne pracovali na tejto knihe, Milan nám povedal:

„Ak po mne niečo zostalo v colníckej kynológii, určite niečo zostane i v civilnej. Dcéra Andrejka pokračuje v rodinnej kynologickej tradícii a popísať jej doterajšie výsledky by vyžadovalo oveľa väčší priestor, než bolo potrebné k napísaniu môjho kynologického životopisu. Andrejka sa venuje najmä výcviku psov – absolvovala už desiatky skúšok všetkého druhu, zúčastnila sa na majstrovstvách Slovenska, Európy i sveta, ale chov..., teda cibrenie exteriéru a povahových vlastností, ju za srdce ešte nechytil… možno, že neskôr…“

Žiaľ, jeho túžba sa nenaplnila, Andy Kadlecajová nás navždy opustila 24. apríla 2020. 

Na významného kynológa však nezabudol ani odbor kynológie a hipológie Prezídia Policajného zboru SR a pri príležitosti 70. výročia inštitucionalizácie výcviku služobnej kynológie na Slovensku, ocenil svojho spolupracovníka Milana Kadlecaja 6. júna 2019 plaketou riaditeľa odboru in memoriam, ktorú slávnostne prevzala pani Kadlecajová. 

Odišiel nám skvelý kamarát a kynológ, ktorý si určite zaslúži čestné miesto v Sieni slávy športovej a služobnej kynológie, pretože v našich srdciach už svoje miesto má…