Majsterka Europy a Slovenska pochádza z útulku Russell Rescue!

V rámci portrétu plemena Jack Russell teriér by sme vám radi predstavili aj organizáciu, ktorá sa venuje pomoci raslikom v núdzi, a to Russell Rescue z.s. Predstaví vám ho autorka článkov „Šport s Jack Russellom“ a „ Jack Russell teriér vo filme!“ a majiteľka psej slečny adoptovanej z tejto organizácie Rebeky, ktorú si možno niektorý pamätáte z príbehu „Jak Jack potká tigra...“

Organizáciu Russell Rescue (RR) som spoznala na Facebooku v skupine Jack & Parson Russell teriér CZ&SK. Zaujali ma hlavne fotky psíkov v ich opatere, ktoré neboli zo studených kotercov, ako som bola zvyknutá u väčšiny útulkov, ale boli to fotky z domácnosti.

Tento spôsob je na jednu stranu nevýhodou, lebo sa stále niekto motá popod nohy a domácnosť riaditeľky spolku, ktorá sa o psíkov stará, má svoju kapacitu. Na druhej strane sa ale psi naučia bežnému chodu domácnosti. Zvyknú si na kontakt s človekom a inými psami, čím sa minimalizujú problémy v ich nových rodinách. Pre mnohých z nás sa to môže zdať banalita, ale táto organizácia dosť často zachraňuje psíkov z množiarni alebo iných krutých podmienok a títo drobci si logicky so sebou nesú množstvo zlých zážitkov a zlozvykov. Dotyk alebo len prítomnosť človeka môže pre nich znamenať hrozný stres. Niektorí majú problém s takou obyčajnou vecou, ako je prejsť cez dvere, lebo boli celý život v uzavretom priestore, a keď sa snažili odísť, boli potrestaní.

Pomáhajú aj iným psíkom!

Aj napriek názvu spolku Russell Rescue nepatrí ich pomoc len ruslikom. Pomáhajú bíglom, ale aj iným psíkom, ktorí to potrebujú. Napríklad minulý rok, keď Revúcky útulok postihla hrozná katastrofa, nielenže im RR poslali balíky granúl,  ale dokonca sa ujali šteniatok z tohto útulku a našli im nový domov.

Záujemcov o adopciu si členovia spolku veľmi prísne vyberajú...

Záujemca musí napísať niečo ako motivačný list, kde opíše, kam pes pôjde, aké má skúsenosti so psami, čo so psom plánuje atď. Potom nasleduje nezáväzné stretnutie,  pri ktorom sa záujemca zoznámi so psom a zistí, či sú jeden pre druhého vhodní. Prioritou RR nie je psa iba umiestniť, ale nájsť mu dokonalý a už trvalý domov. Rodinu, ktorá ho bude milovať a chrániť, aby už nikdy nemusel mať strach.

Adopciou sa to ale pre spolok nekončí!

S majiteľmi ostávajú stále v kontakte. Riaditeľka spolku je chodiaca encyklopédia a hádam neexistuje nič, čo by o psoch nevedela. Má dokonalý prehľad o všetkých psíkoch, ktorí jej prešli cez ruky a je nekompromisná, keď vidí, že niekto so psom nezachádza správne, za čo má moju veľkú úctu. V prípade potreby sa na ňu môže hocikto obrátiť a poradí mu, či už s výchovou alebo celkovou starostlivosťou o psa. Spolok psíka postráži napríklad počas vašej dovolenky, organizujú spoločné venčenia a zrazy.

To je ale škaredá fena!

A jeden takýto zraz sa našej rodinke stal osudný. Prihlásili sme sa na ňom, že postrážime behom nášho pobytu jednu z ich feniek. Chceli sme jej spríjemniť pár dní a vytrhnúť ju z útulkovej rutiny. Boli sme šťastní majitelia jacka jedináčika a nemali sme v úmysle to meniť. Nad druhým psom sme ani na okamih neuvažovali. Bol to pre nás len dobrý skutok, ktorý mal trvať štyri dni. Ušla sa nám fenka Kiwi. Doteraz spomíname, ako sme si ju priviezli na izbu, ona sedela na posteli a my sme si hovorili „To je ale škaredá fena“. Veľká hlava, chudé telo, srsť bez lesku, no hrôza. Oproti nášmu krásnemu Smajlovi bola taký chudáčik.

So Smajlom vytvorili hneď nerozlučnú dvojku. Celé dni sa hrali, spali natlačení na sebe a nepohli sa od seba na krok. Kiwi bola úžasná. Bola jemná, tichučká, nič neničila. Hýrila energiou a veselou náladou. Na našu rodinku si rýchlo zvykla a aj napriek jej povesti utekáča sa držala pri nás.

Nastal čas odjazdu domov...

Počas celého zrazu sa nás ľudia pýtali, či ide s nami a my sme si stáli za svojím. Druhého psa nechceme a vlastne ani nemôžeme mať. Keď mi ale riaditeľka Russell Rescue, Gábina, povedala, že ju mám pred odjazdom teda zavrieť do klietky pri jej chatke, stiahlo sa mi srdce a vybehli slzy. Vtedy mi to došlo, ja tú fenku chcem! Náš postoj bol ale pevný a druhý pes proste nie. Kiwi sme teda posledný krát pohladkali, zavreli do klietky a odišli. Keď som sa obzrela, stála napätá a hľadela za nami. Tichučko, bez jediného hlásku, len hľadela. Ten obraz som mala v hlave celú cestu domov a tak som ju celú presmoklila. Asi po týždni som zistila, že aj môj priateľ ju má stále v hlave. Vždy keď ju RR inzerovali na FB na adopciu, stiahol sa mi žalúdok pri predstave, že si ju niekto zoberie a ja ju už nikdy neuvidím. Bolo rozhodnuté, pre Kiwi sa vrátime a bude naša!

Boli aj ťažké chvíle...

Prvé dni prebehli bez väčších problémov. So Smajlom nadviazali tam,  kde skončili a hneď znovu vytvorili nerozlučnú dvojku. Bolo zábavné sledovať, ako je pre ňu všetko nové. Neskutočne ju fascinoval napríklad televízor. Začiatky neboli ale len ružová záhrada, boli aj ťažké chvíle. Bola schopná po trojhodinovej vychádzke prísť domov a vyvenčiť sa pod jedálenský stôl alebo kolegom pod stôl v práci. V tej dobe ma to stálo veľa čokolád a ospravedlňovania. Našťastie sa rýchlo učila a keď nabehla na náš rodinný harmonogram a ustálila sa, toto jej „venčenie“ samo vymizlo. Mala aj panický strach z auta. Taký, že až vracala. Ale ukázali sme jej, že autom sa chodí na samé zábavné miesta, ako je park, les alebo cvičisko, kde sa môže hrať a behať a tak o pár dní sama do auta radostne skákala.

A je po víťazstve???

Jej priority sú škrabkanie, jedlo a beh. Beh je asi číslo jedna. Najšťastnejšia je, keď ju pustím z vodítka a ona sa môže len tak naplno rozbehnúť. Skúšala som s ňou rôzne psie športy a prakticky všetky jej išli úplne prirodzene, ale u nej vedie coursing. Inak tichá kľudná slečna sa vtedy mení na uštekaného šialenca, ktorý má jediný cieľ, chytiť korisť. Na tréningoch vynikala, návnadu sledovala nekompromisne s úžasným nasadením a rýchlostne sa vyrovnala aj vyšším súperom. Začali sme teda pretekať, čo nás dostalo až na Majstrovstvá Európy. Mala som veľkú trému, ale verila som jej, lebo ona vie presne čo má robiť. Po prvom behu sme boli prví a tak vo mne skrsla nádej na víťazstvo. Pri druhom behu ale spolu so súperom stratili návnadu. Napadlo mi „A je po víťazstve“. Ona sa však na rozdiel od súpera nevzdala. Začala návnadu hľadať a keď ju po chvíli zbadala, vyšprintovala, ako keby to bol jej prvý pohyb v ten deň a súpera nechala ďaleko za sebou. To rozhodcov tak ohúrilo, že víťazstvo bolo naše a tak máme doma Majsterku Európy!

Ľúbi nás až za hrob...

Naša Kiwinka, teraz už vlastne Bekinka, je úžasná akčná fenka, ktorá nás ľúbi až za hrob a my všetci rovnako ľúbime ju. Už sa nám vôbec nezdá škaredá. Naopak, je nádherná! Je to tá najkrajšia a najlepšia fenka a nedokážem si predstaviť, že by sme ju nemali. Takisto nedokážem pochopiť, ako som vtedy mohla zo zrazu odísť a nechať ju v tej klietke.

Za tú dobu, čo ju máme, sa aktívne a aj úspešne venuje rôznym športom, dokonca ma donútila k občasnému canicrossu. Ona je pre mňa dôkaz, že aj útulkáč má veľký potenciál, len sa mu musí dať šanca.

Ďakujem Gábine a Russell Rescue za to, čo robia pre psíkov a hlavne im ďakujem za našu Rebeku!

Foto:  Lucie Zdvíhalová, Lucia Šteinerová