Darca šťastia – to je lhasa apso!

Zajímaly by vás podrobnosti ohledně chovu lhasa apso na Slovensku? Pak si určitě nezapomeňte přečíst tento moc pěkný rozhovor, který vám jistě přinese další užitečné informace o plemeni! Přejeme příjemné čtení!

Sympatická Iveta Petráková chová ve své chovatelské stanici Ivepet lhasa apso téměř třicet let. Za tu dobu získala řadu zkušenosti a také celkově rozumný nadhled. Společně jsme probíraly, jak to momentálně chodí Slovensku, jaké jsou tamní chovné podmínky, nebo jak je na tom plemeno, co se zdraví týče. I v zemi našich východních sousedů patří lhasa mezi poměrně málopočetná plemena. Zamilujete si ji však velmi snadno…

Plemenu lhasa apso  sa venujem takmer tridsať rokov. Je pravdou, že som k tomuto plemenu prišla úplnou náhodou. Internet, ani články v časopisoch o konkrétnom plemene nebolo možné v tom čase nájsť a tak som vlastne nevedela, aké toto plemeno je, odkiaľ pochádza, k čomu slúži. A jeho názov som si pre istotu zapísala na papier, aby som ho nezabudla. Trojmesačné šteniatko, ktoré kolegyňa priniesla k nám do práce, sa mi tak zapáčilo, že som si ho ešte v ten večer bežala kúpiť, bol rok 1994. Bola to sučka s PP pomerne ostrej povahy, s ktorou sme sa pomaly snažili zžiť. Nebolo to ľahké, mala „svoju hlavu“ a my sme len veľmi opatrne s jej tvrdohlavosťou  bojovali. Postupom  času sme našli spoločné „riešenie“ a náš život sa začal točiť okolo nášho nového člena rodiny..

S našou sučkou sme začali absolvovať výstavy. Úplne sme tomuto „športu“ prepadli. Na jednej z prvých výstav, ktorej sme sa zúčastnili, som videla psíka lhasa, ktorý bez problémov zdolal překážky v súťaži „agility“. Dovtedy som netušila, že tento malý psík dokáže takéto „kúsky“.

Hoci sme vedeli málo o starostlivosti o srsť, o kvalitnej výžive, o predvedení psa na výstave, snažili sme sa, ako to len šlo. Na výstavách sme „zbierali“ potřebné informácie od skúsenejších chovateľov, učili sme sa, jako sa o srsť starať, čo pre našu sučku zaobstarať, čomu sa vyhýbať. Veľmi pomaly sme sa zdokonaľovali, aj ked  k dokonalosti máme ešte aj dnes ďaleko. Po splnení podmienok získala naša „Easy“ titul Šampión Slovenska a my sme sa rozhodli založiť si vlastnú chovateľskú stanicu s názvom IVEPET. Písal sa rok 1998. V tomto roku sa narodil náš prvý vrh. Otcom našich prvých šteniat bol psík importovaný z Anglicka so skvělou priateľskou povahou, štandartný, úspešný na výstavách…

Naša Easy bola členom rodiny vždy a všade. Všetky dovolenky, všetky výlety, lyžiarske víkendy, pobyty při vode, úplne všetko s nami absolvovala. Dokázala s nami chodiť po horách celé dni, ale aj preležať s nami před telkou, keď sme mali „lenivé dni“. Bola našim tieňom  na každom kroku.

Lhasa apso, ako také, nie je plemeno vyšľachtené človekom. Na to, aby prežil v drsných horách Tibetu, musel byť obratný, šikovný a rozumný. Často si musel potravu zaobstarať sám. Na to potreboval obratnosť, rýchlosť a rozum. Tieto tri vlastnosti mu zostali dodnes. Jeho obratnosť a rýchlosť je v dnešnej dobe možné využiť aj na agility. Je rozumný, rýchlo sa učí a rýchlo pochopí aj zložitejšie povely. Je ho možné naučiť takmer všetko. Moja prvá lhasadáma „Easy“ bol pes do voza i do koča. Veľmi skoro nám dala vedieť, že je schopná učiť sa novým kúskom, za zvládnutie ktorých by sa nemusel hanbiť nejeden profesionálne vycvičený služobný pes. Lhasák má rozum, ktorý však nejedenkrát použije práve vtedy, keď to najmenej čakáte. Aj preto sa im hovorí, že sú tvrdohlaví. V určitom veku sa u neho začne táto „tvrdohlavosť“ prejavovať. Nie je to ale tvrdohlavosť v pravom slova zmysle. Tento dorastenec si len začína hľadať svoje miesto vo svorke a uvedomovať si svoju výnimočnosť. Vtedy stačí len vedieť, ako ich motivovať, získať ich pozornosť a záujem. Za vašu trpezlivosť sa vám odvďačí svojou láskou, vernosťou, chuťou podieľať sa s vami na všetkom, čo vás napadne. Silou a krikom by sme dosiahli pravý opak. Čo horšie, ak by sme tvrdou rukou a neprimeranou výchovou psa „zlomili“, už by to nebol ten pravý lhasa apso, ale len telo bez duše... A to určite žiaden majiteľ lhasáka nechce.

Zakaždým, keď sa vrátite domov, víta vás veselý malý  chlpatý psík. Je jedno, či ste boli preč hodiny, či ste len odskočili vyniesť smeti. Tento malý chlpáč vám dáva jasne najavo, že vás opäť rád vidí a chce s vami zdieľať vaše ďalšie minúty. Stačí, keď sa k nemu zohnete, pohladíte ho, poviete mu pár milých slov a on vie, že je všetko v poriadku a vy máte hneď lepšiu náladu. Nie nadarmo sa tomuto malému chlpáčovi hovorí „darca šťastia“. Tento ich prívlastok siaha až do ďalekej minulosti, kedy žili v drsných horách Tibetu s tibetskými mníchmi v paláci Potala, ktorý sa týči nad hlavným mestom Tibetskej ríše, zvanom Lhasa. Lhasa (po tibetsky: Lasa) je mesto v juhozápadnej Číne v autonómnej oblasti Tibet v panve Transhimalájí, v nadmorskej výške 3 658 m. Má rozlohu cca 53 km² a viac ako pol milióna obyvateľov. Lhasa je historickým a religióznym centrom Tibetu a tibetského budhizmu a do roku 1959 bolo sídlom dalajlámu. Palác Potala situovaný v centre mesta tvorí súčasť kultúrneho dedičstva UNESCO.

Chov Lhasa apso sa rozbiehal u nás veľmi pomaly a začal v 80. rokoch min storočia.  Prvá známa chovateľská stanica v bývalom Československu bola CHS Dr. Tibora Letku v Ružomberku „Tatranská Romanca“. Pán Letko importoval lhasy z UK a Kanady, ktorých potomkovia boli exportovaní a využívaní v chove v bývalom Nemecku (NDR), Rusku (ZSSR), Maďarsku (MĽR), Polsku a samozrejme i Československu…

Dnes je na Slovensku lhasa apso zastrešné spolu s ďalšími tromi plemenami (tibetský teriér, tibetský španiel, shih-tzu) v Klube Tibetských plemien (KTP).

Každý jedinec registrovaný v Klube tibetských plemien ak má byť zaradený do chovu, musí splniť určité kritériá, pre každé plemeno iné. V prvom rade musí mať rodokmeň, registrovaný v plemennej knihe, ktorá je vedená na Únii kynologických klubov. Žiadúca je plnochruposť u lhasa, avšak toleruje sa jeden chýbajúci rezák. Psík/suka musí absolvovať klubovú výstavu so známkou „výborný“ vo veku min. dvanásť mesiacov.  Majiteľ by mal byť členom Klubu tibetských plemien, nie je to ale nevyhnutnou podmienkou.

Lhasa apso je jedno z mála plemien, ktoré nie je zaťažené žiadnymi dědičnými chorobami. Do jeho vývoja člověk nijako nezasiahol. Lhasa je pomerne dlhoveké plemeno, štrnásť až šestnásť rokov pobytu s vámi vás o tom presvedčí. Nie sú výnimkou ani lhasy, ktoré sa dožili dvadsať rokov. U lhasa apso je nevyhnutné mať vyšetrenia PRA4 (Progresívna atrofia sietnice) s výsledkom CLEAR, alebo CARRIER, ak má byť jedinec zaradený do chovu. Toto vyšetrenie sa robí zo vzorky DNA. Dobrovoľné je vyšetrenie na dyspláziu bedrových kĺbov (DBK), a tiež vyšetrenie kolenných kĺbov (patella).

V tomto čase je v KTP sedem registrovaných chovov (po novom registrovaný chov, nie CHS), z ktorých nie každý je aktívny, tzn., neodchoval dlhší čas žiaden vrh. Počet chovných jedincov je rôzny a v podstate sa každý rok mení. Niektoré jedince odchádzajú do psieho „dôchodku“, iné sa do chovu zaradzujú. Taktiež počet vrhov/ šteniat  v jednotlivých rokoch je rozdielny. Niekedy sa v jednom roku narodí jeden vrh (2 – 4 šteňatá), inokedy je vrhov päť až šesť v počte 25 – 36 šteniat. Stále však lhasa apso na Slovensku patrí medzi málopočetné plemená. V mojom registrovanom chove využívám častejšie zahraničné krytie, pravidelne imortujem psa z kvalitního chovu zo zahraničia. V dnešnej době sociálnych sietí nie je problém najsť kvalitný chov v zahraničí a ak máte aj vlastnú web stranku (www.lhasaapso-ivepet.sk), je možné vidieť všetko, čo sa u daného chovateľa deje…

Na výstavách je lhasa apso , čo do počtu prihlásených psov, vždy slabšie zastúpené, jako iné plemená. Je to určite aj tým, že o srsť třeba dbať stále, nielen občas a nie každý je s takouto starostlivosťou stotožnený. Tiež je dôvodom aj pomerne nízka produkcia šteniat na SK. Myslím, že v okolitých štátoch je účast podobná. Viac lhasa je v PL a CZ, menej v Maďarsku a Rakúsku. Čo sa týka konkureschopnosti slovenského odchovu, záleží od jednotlivých chovov. Sú lhasy z registrovaných chovov, ktoré úspešne reprezentujú svojho chovateľa, pýšia sa nejedným zahraničním šampionátom. Sú aj také, ktoré sa zúčastňujú iba slovenských výstav…

Výstavný lhasa potřebuje určite viac času na údržbu srti a starostlivosť, jako iné plemeno. Nie je to však žiadna tragédia, jako si mnoho ľudí myslí. Ak sa o srsť začnete starať už v útlom veku, je radost v dospelosti na takúto srsť siahnuť. Výstavného lhasa stačí dôkladne prečesať dvakrát týždenne. Frekvencia kúpania závisí od typu srsti a v akom prostredí psa držíte. Prašnejšie prostredie vyžaduje častejšie kúpanie, „anglický trávnik“ vám psíka udrží dlhšie v čistote

Môžem povedať, že za tridsať rokov chovu, čo žijem s týmto plemenom, sa jeho  vývoj posunul značne dopředu, čo sa týka exteriéru, povahy aj zdravia… Do exteriéru sa postupne pretlačil americký typ lhasa – krásne dlhý krk, chvost vysoko nasadený a nesený, nádherný priestranný krok. Pôvodný typ bol lhasa menšieho vzrastu, zadné partie boli vyššie jako lopatky.  Povaha už tiež nie je, čo bývala – dnešné lhasy sú priateľské, milujúce dotyky, majú rady spoločnosť. Často sú z nich zabavní klauni, ktorí vylúdia úsmev na tvári… Možno tvrdiť, že dnešné lhasy sú zdravé, jednak pre ich pôvod a tiež vďaka vyšetreniam, ktoré nás oprávňujú pouziť v chove iba zdravé jedince.

Lhasa apso je psík spoločenský, to znamená, že je rád vo vašej spoločnosti, je všade tam, kde ste vy. Nesnažte sa ho prinútiť zostať vonku „v zateplenej búde“. Takúto odluku nikdy nepochopí. Preto, ak s vami nesmie spať v posteli, alebo aspoňv jednej miestnosti, nekupujte si šteniatko lhasa. Pamätajte, jeho prívlastok je DARCA ŠŤASTIA!!! A čo by to bolo za šťastie, ponechané niekde vonku?!

Čo zaželať na záver? Lhasakom skvělých milujúcich páničkov, plných trpezlivosti a chuti venovať svojim miláčikom všetok svoj čas a lásku. Majiteľom lhasakov len tých nejlepších a najposlušnejších psíkov, ktorí určite doma nič nezničia a nebudú zavýjať a „vytáčať“ susedov počas vašej neprítomnosti. A každému hlavne pevné zdravíčko a dlhý krásny život, bez stresov a chorôb.

Moc vám děkuji za rozhovor.

Michaela Weidnerová

Foto: archiv Ivety Petrákové