Celý môj život je zameraný na psov!

Představujeme dalšího ze skvělých rozhodčích, které uvidíme letos na podzim (2024) na Slovensku při Mistrovství světa rotvajlerů. Tentokrát Draha Mašková vyzpovídala Martina Kruisse, který bude posuzovat poslušnosti. Je to další z lidí, kteří celý svůj život zasvětili psům a sportovní či služební kynologii. Pojďte si tedy přečíst, jak se on na tento svět, závod a soutěžení dívá…

Rozhodčí, ale také závodník Martin Kruiss zasvětil psům a jejich výcviku prakticky celý svůj dosavadní život. Podařilo se mu propojit milovaného koníčka a práci dohromady. Velkou výhodu má i v tom, že závodní plac zná nejen z pohledu rozhodčího z výkonu, ale také v roli úspěšného psovoda. Navíc posledních několik let trénuje jen s rotvajlery a v současné době má po svém boku dokonce dva. Co se posuzování týče, snaží se vždy předem dobře připravit a být samozřejmě pečlivý, spravedlivý a objektivní. Na podzim se tedy na MS IFR můžeme těšit i na něj.

Volám sa Martin Kruiss, mám 40 rokov a žijem vo východnej časti Rakúska, v tesnej blízkosti maďarských hraníc. Psy sú nielen mojím koníčkom, ale aj profesiou. Pracujem ako vedúci vzdelávania a chovu v Rakúskom vojenskom kynologickom centre („Chovateľská stanica von Kaisersteinbruch“).

Môj kynologický životopis:

Športová kynológia od roku 1993

Vojenský psovod a inštruktor od roku 2009

FCI rozhodca pre pracovné psy od roku 2014

8-krát účastník majstrovstiev sveta s 3 rôznymi psami (FCI, IDC a IFR)

2-krát kvalifikovaný ako figurant pre Majstrovstvá Rakúska IGP

Člen Rakúskej komisie pre pracovné psy

Svojho prvého rotvajlera som mal ako armádneho služobného psa v roku 2009. „Artus vom Haus Forstinger“ bol skvelým predstaviteľom svojho plemena a prebudil vo mne nadšenie pre rotvajlera. Následne som trénoval jeho synovca „Xempl von Kaisersteinbruch“ v športe a službe a jeho syna „Ter Waele Bartl“, ktorý je momentálne na dobrej ceste stať sa jeho nástupcom.

Na MS IFR som tento rok pozvaný prvýkrát. Je pre mňa skutočne veľkou cťou, že tu môžem rozhodovať. Vzhľadom na to, že sám trénujem rotvajlerov a tiež kvôli môjmu profesionálnemu zázemiu, je táto súťaž pre mňa niečím veľmi výnimočným.

Kvalifikovanie sa na tie isté majstrovstvá sveta ako pretekár aj ako rozhodca je pre mňa najväčším možným potvrdením vlastných úspechov v športovej kynológii. Po MS IDC & FCI som to teraz dosiahol aj na IFR.

Môžem s hrdosťou povedať, že som bol nominovaný na mnoho pretekov vysokej úrovne ako: IDC WCH 2019, FMBB WCH 2022, IDC WCH 2022 a FCI WCH 2024 Národné kvalifikačné preteky na MS v Rakúsku, Kanade, Českej republike, Anglicku, Maďarsku, Nórsku, Rumunsku, Slovensku, Španielsku a USA.

Určite sa cítim viac ako pretekár. Cvičiť vlastného psa od šteniatka až po majstrovstvá sveta je ten najlepší pocit. Ak mám (ako teraz) fázy, že momentálne nemám psa na preteky, rád prijmem pozvanie ako rozhodca.

Som si vedomý svojej zodpovednosti v tejto funkcii a mám k tejto úlohe „zdravý“ rešpekt. Ale pre mňa je úplne jedno, či som na svetovom šampionáte alebo na menších skúškach. Vždy sa snažím byť v obraze s najnovšími poznatkami o skúšobnom poriadku IGP. Okrem toho si občas robím aj videoštúdie aktuálnych šampionátov a skúšok na cielenú prípravu. Kladiem si požiadavku byť čo najlepšie pripravený, pretože si to zaslúži každý jeden pretekár. Všetci investovali veľa času, úsilia a peňazí, aby sa sem dostali – všetci sú profesionáli, a preto majú právo na profesionálne, správne a čo najobjektívnejšie hodnotenie.

Poriadok IGP popisuje, čo chceme vidieť. Nemal by a nesmie byť priestor na osobné interpretácie. Čo by som však rád spomenul, je pre mňa nadovšetko vidieť psa, ktorý chce pracovať. Z môjho pohľadu je veľmi ťažké dosiahnuť výborné hodnotenie v poslušnosti na preteku vysokej úrovne. Má to rôzne dôvody a uvidíme, kam sa vývoj uberie v budúcnosti. Pre mňa sú korektné vzťahy medzi každým súťažiacim oveľa dôležitejšie ako samotné skóre a je úplne jedno, či začínate v nedeľu popoludní alebo v sobotu ráno. Na poslušnosti som doteraz nikdy neudelil 100 bodov, takže ak to tak bude práve na tomto podujatí, budem samozrejme veľmi rád.

Ako rozhodca nemám preferovanú disciplínu, pretože každá jedna má svoje čaro. Ako psovoda ma najviac zaujíma obranárska práca, pretože tam môžeme podľa mňa nájsť najväčšiu interakciu medzi genetickou kvalitou a tréningovými schopnosťami.

Na toto umiestnenie som naozaj veľmi hrdý, najmä preto, že som sa trikrát po sebe dostal do prvej svetovej desiatky. Celkovo sa však na tento svetový šampionát pozerám s trochu zmiešanými pocitmi. Môj pes predviedol na poslušnosti svoje najlepšie schopnosti. Na obrane to nebola úplne jeho špičková úroveň, ale s celkovým výkonom som sa dokázal vyrovnať. Bohužiaľ, môj pes mal ďaleko od jeho skutočných schopností v stopovaní. Čo sa týka bodov, hodnotenie bolo správne, no došlo k „výhradám“ kvôli rôznym udalostiam a (minimálne) pochybným rozhodnutiam pred štartom a na začiatku stopy. Stále si myslím, že je to škoda, pretože ma to nakoniec pripravilo o šancu na titul.

Táto odpoveď je jednoduchá... Všetko! Celý môj život je zameraný na psov. V kynologickom klube som sa prakticky narodil, športovú kynológiu poznám zo všetkých možných uhlov pohľadu (pretekár, rozhodca, figurant aj funkcionár) a zo svojho koníčka som urobil povolanie. To málo voľného času, ktoré mi zostáva, venujem rodine a chovu sliepok.

Môj úplne prvý pes bol nemecký pinč. Následne som si zaobstaral svojho prvého pracovného psa (doberman) a roky som tieto plemená choval spolu s mojím otcom. Do roku 2009 som trénoval výlučne dobermanov. Momentálne nevlastním žiadneho iného psa okrem mojich dvoch rotvajlerov. Pre mňa je rotvajler perfektnou kombináciou pracovného a rodinného psa. Podľa môjho názoru sa v dnešnej dobe „nervy“ príliš často mýlia s „motiváciou“ a je čoraz menej ľudí, ktorí vidia rozdiel. Nemám rád psov, ktorí zapôsobia len na tréningu alebo pretekoch, ale ktorých si neužijem v bežnom živote. Čo tiež milujem na tomto plemene je, že stále existujú príklady s charakterom. Psi, ktorí jasne ukazujú, čo chcú/nechcú – a sú v tom úprimní.

Bývam a pracujem neďaleko Slovenska. Túto skutočnosť často využívam na návštevu či exkurzie. Vďaka kynologickým aktivitám vo Vrbovom, Lozorne a Abraháme som už mohol spoznať veľa z krajiny a jej obyvateľov. Navyše som už bol aj na štadióne v Jablonci na MS IDC 2023. Bolo to dobre zorganizované, podmienky boli perfektné a pán starosta túto akciu mimoriadne podporoval. Takže si myslím, že sa všetci môžeme tešiť na IFR 2024. Keď počujem "Slovensko", myslím hlavne na otvorenosť a pohostinnosť ľudí. A tiež na slivovicu…

Ďakujem za rozhovor,

Draha Mašková

(preklad Marcel Hausknecht)

Foto: archiv pořadatele soutěže

 https://www.ifr2024.sk/ odkaza banner