Používáním těchto stránek souhlasíte s ukládáním souborů cookies na vašem zařízení.

Bordáčik vám zožerie celé srdce a peňaženku!

Připomeňme si nejčtenější článek minulého měsíce. Líbil se vám portrét plemene a chtěli byste se o bordeauxských dogách dozvědět něco více? Máte možnost. Tentokrát jsme se vydali až za hranice naší krásné České země a oslovili paní chovatelku na Slovensku. A jak se tam dogám daří? Pojďte se s námi na to podívat…


Bordáčik vám zožerie celé srdce a peňaženku!
Panýrková Iveta 7.2.2019 5407x Rozhovory o plemeni

Ne každý chovatel má při svých začátcích na růžích ustláno. A těžké časy, které má za sebou sympatická Michaela Hergottová, bychom asi nepřáli nikomu. Ji to však neodradilo, protože kouzlo, které tito psi mají, je daleko silnější než všechny stinné stránky chovu psů. A tak si šla dál za svým snem.

Michaelo, proč jste si vybrala právě bordeauxské dogy a jaké byly vaše začátky?

Bordeauxskú dogu som si zamilovala po tom, čo som videla film „Turner a Hooch“. Začala som praktnicky ihneď hľadať v inzerátoch šteňa a nakoniec som jedno našla a kúpila. Bola to sučka bez PP a bohužiaľ tu so mnou bola len dva roky. Mala veľké zdravotné problémy a veterinárny lekár ju diagnostikoval zákernú chorobu a musela byť uspatá. Po dvoch úžasných rokoch s týmto plemenom bolo jasné, že už iného psa nechcem. A tak asi mesiac po tejto udalosti som domov priviezla šteniatko nové. Tentoraz s rodokmeňom. A tým to všetko začalo. Bol to pes Harry, ktorý nikdy nebol využitý v chove, pretože podľa mňa nezodpovedal štandardu a ani mojim představám, čo sa týka exteriéru. V roku 2009 som sa bola pozrieť na Svetovej výstave psov v Bratislave a už vtedy som bola rozhodnutá, že chcem ďalšieho psa. V tom čase som mala naozaj už veľa o tomto plemene naštudovane a začali ma zaujímať exteriér, výstavy a eventuálne aj chov. V tej dobe som kontaktovala pre mna dosiaľ najlepšiu chovateľku Tatianu Retzerovu so záujmom o šteňa. Ona mi ho však odmietla predať s tým, že na Slovensko nepredávajú. Bolo to pre mňa nepochopiteľné, ale ako prešlo pár rokov, začala som chápať, prečo sa vtedy rozhodla tak, ako sa rozhodla. Tana sa neskôr pre mňa stala určitým mentorom, na ktorého sa môžem obrátiť vždy o nejakú radu, resp. pomoc. A tak som si koncom roka kúpila k Vianociam šteniatko – fenku. Bohužiaľ tá po dvoch mesiacoch zomrela. Po tomto šoku som išla do rovnakej chovateľskej stanice, kde mali akurát štěniatka. Jedna sučka bola voľná a asi to bol osud. Okamžite som bola rozhodnutá a kúpila si ju.

Kdy jste s chovem tohoto majestátního plemene začala?

Ne všechny chovatelské začátky jsou tak snadné, jak by si to člověk přál. Pokud však přečkáte, vše špatné se jednou v dobré obrátí...

Pre svoju chovateľsku stanicu som vybrala názov „Bejby Bordo kennel “. Pridelený mi bol v roku 2012 a ten istý rok som mala aj svoj prvý vytúžený vrh šteniatok. Ostatne týmto rokom začal aj nekonečný kolotoč menom chov.

Chov, ktorý vám toho naozaj veľa dáva, ale na druhej strane aj veľa vezme. Už nežijete taký život ako deväťdesiat percent normálnych ľudí. Ľudia, ktorí si tým neprešli, si to nedokážu predstaviť. Sú to krásne chvíle, ktoré sa striedajú s horším obdobím. Obdobie plne šťastie, eufória a hrdosti sa vymení za obdobia smútku a sĺz, vysoku selekciu jedincov, tisíce kilometrov strávených na cestách v aute, prebdenej noci, keď človek premýšľa, ako čo najlepšie urobiť. Nenahraditeľná je samozrejme aj podpora a pomoc zo strany priateľa, rodiny a mojej veterinárky Petry Hřebíčkovej, ktorá je tu pre nas vlastne nonstop.

Kolik máte v současnosti ve vaší chovatelské stanici psů? A představila byste nám je blíže?

Momentálne vlastníme jedenásť psov plemene bordeauxská doga. ICh. Uršula je najstaršou členkou našej domácnosti a v decembri oslávila deviate narodeniny. To je to male šteniatko, ktore mi bolo osudove, čakalo len na mňa a stalo sa základom mojho chovu. Tá fena, s ktorou som sa prvy krat zúčastnila výstavy a získala tituly ako Interšampión, Šampión, Junioršampión a Klubový víťaz.

Ch. Angela Bejby Bordo je môj prvý odchov. S Angelou sa mi prvy krat podarilo získať titul BIS, ten titul, o ktorom člověk, čo začína, iba sníva, nam sa to podarilo a je to aj titul, ktory si najviac cením. Okrem toho samozrejme splnila podmienky šampionátu a junioršampionátu dvoch krajín.

GCh. Donna Bejby Bordo je dcéra Angely a naša ďalšia generácia. Excelentná fena, čo sa týka povahy i exteriéru a tieto svoje prednosti dáva ďalej i na svojich potomkov. S ňou a spolu s jej bratom Dillenom sme precestovali polovicu Európy, stala sa klubovú víťazkou mladých v plne obsadenej triede v Nemecku, Taktiež obsadila druhé miesto v triede mladých na európskej výstave 2015 v Oslo, v roku 2018 po dlhšej pauze sa opäť postavila do triedy šampiónov na európskej výstave v Poľsku a umiestnila sa na krásnom štvrtom mieste. Okrem toho samozrejme splnila Grandšampióna, Šampióna, Junioršampióna vo štyroch krajinách a rovnako je aj Klubový víťaz mladých troch krajin a Klubový víťaz dospelých Slovenska 2018, takže res. Junior BIS, BIS 4 a BOG 3.

EJW. Dillen Bejby Bordo – syn Angely a brat Donny. Tmavočervený pes v krásnom type, samozrejme nekonfliktný a ľahko ovládateľný, ako to u bordakov býva. Do chovu sa zaraďujú psi nielen kvalitne v exteriéri, ale aj povahe. Výstavných úspechov má viac než dosť – Európsky víťaz mladých z roku 2015, Grandšampión, Šampión, Junioršampión štyroch krajín, Klubový víťaz. Potomkovia po ňom su v mnohých krajinách Európy a také v USA.

Ch. Chris Bejby Bordo, JCh. Chance Bejby Bordo, Chiara Bejby Bordo

Naša ďalšie generácie, potomkovia po Donne a ICh. a MultiCh. Jokrovi (nami importované psovi zo Švédska, držitelia okrem iného titulu 2x BIS a Junior BIS z klubových výstav). U týchto troch súrodencov je krásne vidiet, ako Donna prenáša svoje gény na svojich potomkov, hrubej kostry tak, ako maju dogy mať, tmavú červenú farbu, typickú hlavu, široké čeľuste, kompaktný formát a samozrejme pravú nekonfliktnú a flegmatickú povahu bordeauxskej dogy. S Chrisom si najviac cením titulu BIS z klubovej výstavy 2018, nie často totiž plemeno bordeauxská doga tento titul na výstavách dostáva, preto znamená pre chovateľov určitú hrdosť, a to dvojnásobne, pokud ho získa so svojím vlastným odchovom. Rovnako sa Chris zúčastnil európskej výstavy vo Varšave 2018, kde sa umiestnil na treťom mieste v triede strednej. Chris je moj jediný pes, ktorého som vystavovala aj v krajine pôvodu – vo Francúzsku (výstava regionale de élevage), kde bol v triede mladých vybraný do „ring de honor“ a CACIB Angers Speciale de race, kde vyhral triedu mladých a stal sa najlepším mladým jedincom výstavy a to vo veku trinásť mesiacov. Tritisíc dvesto kilometrov v aute, ktorí stali za to.

Ch. Fame Bejby Bordo – dcéra Angely a Thyrona z Vlčkovského mlyna, verná kópia svojej matky. Takisto splnila titul Šampióna a Junioršampióna dvoch krajín.

Nessie de la tou Gelee – sučka importovaná z Francúzska za účelom pridanie novej krvi do chovu, ktorá je potrebná pre ďalší rozvoj chovateľských aktivít a plánov, je ľahší kostry, avšak kompaktného formátu. Zúčastnila sa dvoch výstav, kde získala titul Klubový víťaz mladých na klubovej výstave SR a titul BOJ na medzinárodnej výstave v Prahe.

U Uxy Gazeno – mladá deväťmesačná fena importovaná z Poľska po našom odchove Ch. Falco Bejby Bordo, ktorý momentálne pôsobí vo Francúzsku.

Letty Bejby Bordo – naša najmladšia členka svorky, naša malá nádej a dcéra Chiary Bejby Bordo.

Jaký je váš chovatelský cíl?

Cielov a snov  v chove mam ešte strašne veľa, len čas ukáže, či sa podaria uskutočnit je aj v reále. K tomu človek potrebuje aj kus chovateľského štastia, ale ako sa hovori, že odvážnemu aj štastie praje, tak snad si sadne aj na nás.

Prioritou v chove je pre mňa skľbiť typ, zdravie a povahu!

Prioritou  v chove je pre mňa skľbiť typ, zdravie a povahu. Nikdy nerobím ústupky v type zvierat, treba mat na zreteli, že štandard jasne udáva, ako má představitel plemena vyzerať.

Mám určité nároky na exteriér pre zvierata, ktoré sú zaradené do chovu, pokial daný jedinec nespľňa věci, čo sú pre mňa prioritné, najdem mu iný domov.  Proste do chovu treba zaraďovať len zvieratá vyrovnané, splňajúce štandard a zdravotnú stránku. Pri uchovňovaní by nemalo ísť o kvantitu zvierat zaradených do chovu, ale o kvalitu posudzovaných jedincov. Nemajú byť uchovňované zvieratá, ktoré majú diskvalifikačné vady, aby si na nich ich chovatelia spravili šteniatka pre radost, lebo predsa šteniatka su krásne. Tým pádom vedome, resp. nevedome, to už nechávam na vedomí a svedomí dotyčných, zaťahujú do chovu zbytočné genetické defekty, ktoré sa môžu objaviť aj v dalších generáciach...

Všimla jsem si, že mnoho článků o vás a vašich psech je na webu chovatelské stanice psáno především anglicky. Proč?

Svoje weby mám po anglicky predovšetkým preto, že väčšina mojich šteniatok ide práve do zahraničia a takisto som v kontakte s chovateľmi hlavne zo zahraničia.

Myslím, že v Česku a Slovensku nie je záujem o moje steniatka, resp. by aj bol, ale ich cena sa nepohybuje na úrovni inzertného portálu Bazoš.

Momentálně očekáváte štěňátka. Co byste nám řekla o tomto spojení?

Párenie s Cullenom bolo pre mňa dlho plánované, už v jeho veku okolo deviatich mesiacov som si vsimla potencial toho psa a samozrejme pre mna TOP exteriéru.  Neskôr  sa to potvrdilo aj na výstavach, pre mňa použít tohto psa v chove bola dávno jednoznažná volba aj napriek ceste dvetisíc tristo kilometrov tam a späť domov. Bohužial sme tuto cestu absolvovali dvakrát, nakoľko fenka na jar nezabrezla.

Od spojenia týchto dvoch jedincov s týmto exteriérom a zdravotnými testami očakávam veľa. Vlastne je to vysoko nákladne párenie, ktoré si chovateľ robí hlavně sám pre seba, aby sa pohol zase o kus ďalej.

My jsme měsíc únor v našem magazínu věnovali právě těmto psům. A portrét plemene nám je dokonale představil. Zajímá mě, jaké jsou podmínky uchovnění psa na Slovensku?

Pre zaradenie do chovu musí každý jedinec podstúpiť bonitácii, ktorá sa spravidla koná dvakrát ročne po klubovej alebo špeciálnej výstave, resp. je možnosť využiť individuálnej bonitácie. K bonitácii je pripustený jedinec po absolvovaní vyšetrení DBK do stupně max. DD vratane jednej klubovej alebo špeciálnej výstavy.

Který chovatelský klub toto plemeno zaštiťuje na Slovenku?

Bordeauxskú dogu zastrešuje Slovakia Molossclub.

Jak byste nám tohoto psa pospala? A pro koho se podle vás nejvíce hodí?

Je to pes jedneho pána, a pokial máte doma pravého predstaviteľa plemena s tou úžasnou povahou, nikdy nebudete chciet už iného psa. Práve jeho povaha robí toto plemeno tak jedinečným a nenahraditeľným. Nie je potreba žiadna tvrdá výchova, je to veľmi vnímavý pes s pamäťou slona a reaguje na intonáciu hlasu. Akceptuje celú svoju rodinu, avšak ten jedinečný vzťah bude mať iba s jedným, ktorého si vyberie. Je to pes, ktorý vie velmi dobre vycítiť situáciu, keď budete šťastní, bude sa tešit s vami, keď budete plakať, bude smútiť s vami. Je to spoločník pre každého, kto si je vedomý plusov a mínusov molossa. Zvýšené náklady na jeho život vám vráti v podobe nekonečnej oddanosti. A ako sa hovorí: „Zožerie vám celé srdce a peňaženku!“ To je on – bordačík.

Jedná se opravdu o velké psy. Jejich správný růst a vývin je důležitý jak z hlediska péče, tak i krmení. Co byste doporučila majitelům, aby jejich psíci co nejlépe prosperovali?

Najťažšie na spolužitie s bordeuxskou dogou je moment, kedy je potrebné sa s ňou rozlúčiť.

Najdôležitejším obdobím pre táto plemena je obdobie rastu a to od výmeny zubov po jeden rok. Je to doba, kedy sa naozaj na psovi nevypláca šetriť. Chyby, ktoré nastanú v období rastu, sa nie vždy dajú napraviť. Určite je dobré kŕmiť superprémiovým krmivom. Dávať pozor na pomer tukov a proteínov, rovnako tak ako Ca a P. Dovolím si aj nedoporučovať začiatočníkom BARFovať. Každý jedinec je iný, každý má práve v tejto fáze života iné potreby. Samozrejme menej je niekedy viac. Určite nesmieme psa prekrmovať a preťažovať. V tejto fáze je dobré nechať ich pomaly a súmerne rast. Každý pes, ktorý to má geneticky dané, tú substanciu skôr alebo najskôr naberie. Pokiaľ ide o ľahkú línii, pes mohutný nebude. Niekedy si to ľudia pletú s tukom.

Kolik toho takový pes zbaští? A jak je náročný na pohyb a péči?

Je to moloss, to znamená, že je to finančne náročné plemeno. Je potrebné ho kŕmiť kvalitne a s tým súvisí aj vyššie náklady. Bordeauxská doga má okolo šesťdesiat kilogramov a z toho vyplýva, že aj náklady na veterinu sú na vyššej úrovni.

Co byste plemeni popřála do budoucna?

Bordačíkom prajem hlavne kopec zdravia a dlhovekosť, nech niektori jedinci nedegeneruju ci uz exterier alebo povahu. Aby štandard bol pre chovateľov a rozhodcov ako biblie pre veriacich. Želám im, aby sa do chovu pustili len ľudia s rozumom, rozvahou a srdcom na pravom mieste. Aby netrpeli chovateľskou slepotou. A aby okolo nich boli len ľudia, ktorí sú ochotní viac obetovať ako dostať, pretože oni si to zaslúžia.

Děkuji vám za rozhovor.

Foto: archiv Michaely Hergottové
http://doguedebordeaux.sk

www.bordodoga.sk

 

 

Kam dál ...