Bernský salašnícky pes je nádherný trojfarebný medveď!

Pojďte si udělat čas a vyražme se společně podívat na berňáky i za hranice k našim východním sousedům. Ano, tipujete správně! Následující rozhovor nám přiblíží chov tohoto úžasného plemene na Slovensku, který je však samozřejmě úzce provázaný s tím naším. Přejeme příjemné čtení!

Dipl. Ing. Terézia Gargušová chová ve své chovatelské stanici „z Gemerskej polomy“ bernské salašnické psy již více než třicet let. Na svou první fenku Jasanku a zakladatelku svých dodnes velmi úspěšných linií neustále a s láskou vzpomíná. Zároveň je i hlavní poradkyní chovu ve Slovenském Klubu Švajčiarskych Salašníckych Psov a mezinárodní rozhodčí pro exteriér psů, tudíž je nad slunce jasné, že má k tomuto dlouhodobě oblíbenému plemeni jistě co říci. Velmi si vážíme toho, že si na naše společné a poměrně dlouhé povídání udělala čas.

Bernský salašnícky pes je úžasné plemeno, ktoré sa zarylo do môjho srdca od prvého okamihu, ako som ho uvidela. Vyrastala som v paneláku, ale u starej mamy na dedine, kde som trávila každú voľnú chvíľku, bolo zvieratiek neúrekom. Odmalička som snívala o veľkom chlpáčovi, že keď raz budem mať dom a záhradu, tak bude jej súčasťou. Pôvodne to mal byť bernardín, ale potom mi osud priplietol do cesty týchto nádherných trojfarebných medveďov a bolo rozhodnuté. Bernský salašnícky pes je veľký, mohutný, ale napriek tomu je to neskutočný maznák, je ľahko ovládateľný, proste ideálny pes do rodiny.

Bola. Na Jasanku sa nezapomína.  Oficiálne sa volala Jasanka z Gandlyho dvora, pre nás bola Jaska. To ona nás voviedla do sveta skutočnej kynológie, s ňou sme okúsili prvé výstavy, zažili prvé úspechy, odchovali prvé šteniatka v mojej chovateľskej stanici „z Gemerskej Polomy“.  Môžem povedať, že nie ja som si ju vybrala, ale ona mňa.  Akoby to bolo dnes. Najprv telegram od chovateľa, že sa šteniatka narodili, potom počítanie dní, kedy si pre ňu môžeme prísť. Ale keď prišiel ten deň „D“, keď sme sa pre vytúžené šteniatko vybrali a chovateľ pred nás vypustil hŕbu trojfarebných guličiek, rozklepali sa mi kolená. Ktorú?  Jedna krajšia ako druhá a zároveň všetky rovnaké. Sedeli sme tam hodiny a pozerali, nevedeli sa rozhodnúť. A potom jedno šteniatko prišlo k môjmu batohu, sadlo si a začalo okusovať šnúrky. Hodila na mňa vtedy taký veselý pohľad akoby vravela... „No, na čo ešte čakáš? Patrím k tebe. Ideme domov?“

Jasanka bola v svojej dobe najúspešnejším bernským salašníckym psom na Slovensku.  V priebehu niekoľkých rokov získala nasledovné tituly: medzinárodný šampión krásy, šampión Československa, český šampión, slovenský  šampión, šampión Poľska, klubový šampión SKŠSP, klubový šampión maďarského klubu švajčiarskych salašníckych psov. Tri roky po sebe 1992, 1993 a 1994 získala tituly Národný víťaz, bola Klubovým víťazom v rokoch 1993 a 1994. Na európskej výstave v Budapešti v roku 1993 vyhrala triedu otvorenú.

Odchovala štyri vrhy, všetko so zahraničnými psami, spolu devätnásť potomkov. Z nich štyria dosiahli tituly medzinárodných šampiónov. Z jej dcér ostali doma Brenda zo spojenia s IntCh. Wekerlei-Nagymedve Kormos a Czara po nemeckom IntCh. Arkovi v. d. Vogelweide, ktorý bol zároveň aj svetovým víťazom mladých.  Opustila nás vo veku deväť a pol roka, ale spomíname na ňu stále. V súčasnosti sme už odchovali ôsmu generáciu jej potomkov.

Momentálne máme doma tri sučky – šesťročnú Bambinu, päťročnú Ceciliu a jej 15 mesačnú dcéru Fridu, a tie spolu veľmi dobre vychádzajú. Najviac sme ich mali v jednom čase ôsmich, šesť sučiek a dvoch psov, ale nikdy sme ich nemuseli oddeľovať, s výnimkou hárania, vtedy sme háravku museli držať osobitne od psov-samcov. Naši psi žijú s nami, sú členmi našej domácnosti. Prakticky sú s nami od narodenia, pretože zatiaľ sme si stále nechávali len z vlastných odchovov.  Šteniatko sa rýchlo začlení do svorky a svorka si ho vychováva. Nejaké drobné nezhody medzi nimi občas vzniknú, ako v každej rodine, ale dokážu si to vybaviť a vyštekať sami medzi sebou.  

Na každý vrh sa zodpovedne pripravujeme, nekryjeme len preto aby sme mali šteňatá, ale hľadáme pre naše sučky tých najvhodnejších partnerov, aby sme sa mohli zasa posunúť v chove o krôčik dopredu. Chceme odchovávať zdravých jedincov s typickou povahou a štandardom bernského salašníckeho psa. Za tie roky som sa stále držala toho, že sučky sme si nechávali z vlastných odchovov, pretože takto najlepšie vidíme, čo to ktoré spojenie dalo, čo sa narodilo, vidíme šteniatka od prvého nadýchnutia, vidíme ako rastú, ako sa vyvíjajú a vieme si vybrať. Snažila som sa priliať novú, zaujímavú krv vycestovaním do zahraničia za krycím psom. Nie vždy to vyšlo, boli aj sklamania. A nie vždy sa vyberalo rozumom, veľakrát zvíťazilo srdce a doma nezostalo to najlepšie, ale to, čo si najviac uchmatlo z nášho srdiečka.

Veľa pre nás znamená priateľská milá povaha, veľký dôraz sa snažíme klásť aj na zdravie. Študujeme rodokmene potencionálnych otcov, zisťujeme si informácie o predkoch, potomkov. Vďaka za dnešné možnosti internetu a sociálnych sietí. A ak sa podarí aj exteriér, a psík získa výstavné tituly, je to taká čerešnička na torte.

Áno.  Budúci majiteľ si naše šteniatko musí zaslúžiť. Musí nás presvedčiť, že on je ten pravý. V prvom rade mu musí poskytnúť dobrý milujúci domov, musí byť schopný sa o neho postarať, zabezpečiť mu správnu výchovu a starostlivosť.  Uprednostňujem záujemcov, čo hľadajú predovšetkým kamaráta, spoločníka, jednoducho člena rodiny, a ktorí si plne uvedomujú, že ide o záväzok na dlhé roky, v tom lepšom prípade na viac ako osem rokov. Predajom šteniatka to u nás nekončí, práve naopak, len začína. Chovateľský servis, pomoc, rady, kontakty, stretnutia, majiteľ sa stáva členom našej „psej rodiny“. Áno, život je niekedy komplikovaný a prináša rôzne životné situácie. V takých prípadoch sme tu pre našich majiteľov a vždy sme pripravení vziať si nášho odchovanca domov a postarať sa o neho, prípadne mu nájsť nový domov. Ale spravidla taký navrátilec aj ostane u nás doma natrvalo.

Asi se shodneme na tom, že zdraví je jedním z nejdůležitějších faktorů v chovu každého plemene. A když si tak procházím stránky různých CHS, trochu mě znepokojuje, že většina na nich uvedených psů se dožila v průměru pouze osmi let a někdy ani to ne a hranice deseti let se zdá býti maximem. Snaží se chovatelé, klub nebo třeba nějaké mezinárodní společenství (pokud existuje) nastavit opatření, která by pomohla zvýšit horní věkovou hranici dožití?

Žiaľ, je to tak, bernský salašnícky pes nepatrí medzi dlhoveké plemená. Priemerný vek sa uvádza len okolo osem rokov.

Naši chovatelia sa snažia predovšetkým štúdiom rodokmeňov, vyhýbaniu sa úzkej príbuzenskosti, získavaním maximálneho množstva informácii o potencionálnom krycom psovi vhodne nakombinovať spojenie. Snažia sa vyberať na krytie starších psov, ktorí nemajú žiadne zdravotné problémy. Snažia sa vyhýbať kombinácií línii, kde sa často vyskytuje úmrtie v nízkom veku z dôvodu rakoviny. Nie je to jednoduché a výsledok sa nedostaví za rok alebo dva.

Existuje medzinárodná pracovná skupina Berner IWG (Berner International Working Group), ktorá pozostáva z klubov z celého sveta, medzi nimi slovenský aj český klub. Cieľom skupiny je zlepšenie zdravia a priemerného veku bernského salašníckeho psa.  Skupina organizuje pravidelné stretnutia, kde sa členovia oboznamujú s výsledkami výskumov a inými aktivitami, ktorými sa snažia bojovať proti chorobám, ktoré naše plemeno postihujú.  Najbližšie sa  stretnutie uskutoční v septembri 2022 vo Veľkej Británii.

Ako najčastejšou príčinou úmrtia sa uvádza nádorové ochorenie, a z toho prevažne  hystiosarcom. Nasleduje zlyhanie obličiek, torzia. Veľakrát sa presná príčina ani nezistí, pes zomrie, alebo je utratený bez toho, aby sa ďalej diagnostikovalo.  

Tridsať rokov je dlhá doba. Máme oveľa širšiu chovateľskú základňu, ako tomu bolo na začiatku. Na začiatku sme pracovali len s tým, čo sme mali k dispozícii, dnes máme oveľa väčšie možnosti komunikácie navzájom, sú nám k dispozícii zdravotné testy, ktoré nám pomáhajú v rozhodovaní, veľa chovateľov testuje svoje zvieratá aj nad rámec povinných testov, náš chov sa skvalitnil, doviezla sa nová krv, či už formou importov jedincov z iných krajín alebo využívaním kvalitných zahraničných krycích psov. O naše odchovy je záujem aj v zahraničí, čo svedčí o tom, že sme na správnej ceste.    

Ideálne zviera neexistuje, ale našou snahou je priblížiť sa k nemu čo najviac. Podarilo sa nám zlepšiť typ, kostru, uhlenie zadných končatín, máme zvieratá s peknými hlavami, popracovali sme na povahe, zlepšilo sa nám nesenie chvosta, v súčasnosti sa už veľmi zriedkavo stretneme s chýbajúcimi zubami. Po zdravotnej stránke si dovolím povedať, že sa nám zlepšila situácia s dysplaziou, či už bedrových alebo lakťových kĺbov. Lakťové kĺby testujeme od roku 1997. V posledných rokoch máme povinné testovanie aj na OCD, kde situácia vyzerá byť tiež celkom dobrá.  Čo sa týka exteriéru, vidím ešte nedostatky v postavení a uhlení predných končatín, a začína sa nám objavovať svetlejšie oko.

Předpokládám, že slovenský chov je z minulosti hodně svázaný s tím českým. Spolupracují spolu chovatelé obou zemí i nadále?

Predpokladáte správne. Začiatky chovu v Čechách siahajú ďalej do histórie ako u nás. Prvý bernský salašnícky pes Arkos Gerecse Kerti bol na Slovensko dovezený v roku 1981 z Maďarska. Prvé vrhy boli spojené s maďarským chovom, ale v roku 1986 sa narodil vrh „A“ v chovateľskej stanici z Gandlyho dvora zo spojenia Felixa von Haus Warmerdam a Ady Szárhegyaljai. Felix významne ovplyvnil chov v oboch našich krajinách, a keby sme sa hlbšie pozreli na súčasné české a slovenské rodokmene, nájdeme ho vo väčšine z nich. A tiež aj Aidu a Aiku z Gandlyho dvora, jeho dcéry. Ďalším takým psom, ktorý ovplyvnil náš chov bol z Čiech dovezený Esko Mara.

Naše kluby spolupracujú aj v súčasnosti. Máme podobné podmienky pre uchovnenie, podobné bonitačné karty, navzájom sa naši chovatelia zúčastňujú výstav, klubových akcií, importujú sa šteňatá, slovenskí chovatelia chodia na krytia do Čiech a naopak českí k nám.   

Slovenský Klub Švajčiarskych Salašníckych Psov bol založený v roku 1992, práve v tomto roku oslavujeme tridsiate výročie založenia. Nepatrí medzi veľké kluby, tohto roku máme 126 členov, z ktorých väčšina je majiteľmi berňákov. V roku 2021 sa na Slovensku narodilo osemnásť vrhov bernských salašníckych psov, spolu 108 šteniat (58 psov a 50 sučiek). Importovalo sa osem jedincov. V roku 2020 to bolo len desať vrhov s 57 šteňatami (31 psov a 26 sučiek) a doviezli sa tri jedince zo zahraničia.  Tomu odpovedá aj naša chovná základňa. Bonitácie mávame dva až trikrát krát do roka a ročne sa ich zúčastní okolo pätnástich bernských salašníckych psov. Napríklad na najbližšiu bonitáciu máme prihlásených jedenásť bernských salašníckych psov. Je potešujúce, že naši chovatelia nemajú problém vycestovať za krytím do zahraničia. Žiaľ Covid nám všetkým sťažil naše chovateľské plány a aktivity, ale verím, že už je to za nami. K dnešnému dňu evidujeme 45 chovných súk bernského salašníckeho psa.

Problém množenia a produkcie šteniat bez preukazov o pôvode je asi všade. Slovensko nevynímajúc. Každé plemeno, ktoré sa stane populárnym a je o neho veľký záujem, žiaľ dostane sa aj do hľadáčiku ľudí, ktorí vidia len zisk z predaja. Alebo sú to len ľudia, ktorí si to chcú skúsiť, veď predsa „každá sučka musí mať šteniatka“, nemajú žiadne skúsenosti, a ani len netušia, čo to všetko obnáša, nikdy nepočuli o štandarde plemena. Inzerčné portály sú plné ponúk trojfarebných šteniat, ktoré sú vydávané za čistokrvných bernských salašníckych psov. A ľudia kúpia. Lebo sú podstatne lacnejšie a sú hneď k dispozícii. Obracajú sa na nás ľudia so záujmom o šteniatka, zisťujú si informácie, snažíme sa robiť osvetu, vysvetľovať pre a proti, prečo je ten rodokmeň dôležitý, že to neznamená, že majiteľ musí chodiť po výstavách. Vysvetľujeme, na čo je štandard, čo to je riadený chov, chovateľský servis, že jedinci, ktorí sa dostanú do chovu musia absolvovať zdravotné vyšetrenia, povahový test, ohodnotenie, či spĺňajú podmienky pre chov a podobne.  Osveta funguje len čiastočne. Ale verím, že je to cesta. Žiaľ, je to hlavne finančná stránka, ktorá u mnohých rozhoduje. Veľakrát si záujemcovia neuvedomujú, že nadobúdacia cena je len zlomok toho, čo ich chlpatý miláčik bude stáť za svoj život. A to nielen náklady na krmivo, ale aj veterinárne náklady.

Za tie roky činnosti a aktivít s bernskými salašníckymi psami som spoznala mnoho ľudí, to máte pravdu. Pri posudzovaní sa však správam profesionálne, neposudzujem ľudí ale psov. V kruhu pre mňa existuje len pes, jeho exteriér, jeho pohyb, predvedenie. To, čo je na druhej strane vodítka je pre mňa vtedy nepodstatné.  A myslím, že ich posudzujem úplne rovnako ako iné plemená. Ale to by ste sa skôr mali opýtať tých vystavovateľov, či som na nich prísnejšia.   

Dovolím si povedať, že sa vo svete nestratíme. Naši jedinci sa dokážu umiestniť aj na zahraničných výstavách. A o naše odchovy je tiež záujem aj v zahraničí.

Hlavne dlhý život, veľa zdravia, každý deň plnú misku a tých najlepších majiteľov. 

Moc vám děkuji za krásné povídání.

Michaela Weidnerová

Foto: archiv Dipl. Ing.Terézie Gargušové

http://www.zgemerskejpolomy.sk/