Ach, tie zážitky!...

Zabýváte se občas tím, zda je váš pes šťastný a spokojený po vašem boku? Zda se třeba nenudí a co byste mu mohli ještě dopřát nebo jak udělat jeho život pestřejší? Zamyšlení právě na toto téma vám nabízí následující příspěvek…

Všetci ich máme radi a inak to nie je ani u našich štvornohých kamarátov. Verím, že ak práve čítate tento článok, tak patríte medzi nás – medzi tých ľudí, ktorí sa snažia urobiť život svojim psím kamarátom čo najpestrejší. Niet pochýb o tom, že psíky, ktoré majú takých majiteľov, sú naozaj šťastné. Sú to väčšinou ľudia, ktorí chcú byť (a baví ich to) čo najviac so svojimi psami, a tak im ponúkajú to najcennejšie – svoj čas a priestor pre realizáciu rôznorodých činností.

V rámci tohto článku sa budem snažiť zhrnúť aspoň niekoľko, pre NÁS (pretože vychádzam z vlastných skúseností a názorov), dôležitých aspektov z hľadiska zážitkov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou života našich psov, ktorí spestrujú život mnohých ľudí v rámci intervencií s ich asistenciou (canisterapie).

Výchova, výcvik, socializácia…

Veľmi dôležitým aspektom, ktorý môže život majiteľa aj psa uľahčiť alebo sťažiť, je bez pochýb výchova, socializácia, výcvik... To, čo do psa investujeme (a teraz nemyslím iba po finančnej stránke, ale predovšetkým po tej časovej a stránke venovania sa mu), sa nám mnohokrát vráti v ňom samom. Je veľmi dôležité naučiť sa viesť život, ktorý bude smerovať k spokojnosti všetkých účastníkov. Netreba zabúdať, že tak ako dieťa/človek aj pes sa rozvíja v prostrediach bohatých na podnety a je veľmi dôležité naučiť sa mu tieto prostredia meniť. Stereotyp tiež nie je občas na škodu (v niektorých veciach), ale nové prostredia – nové zážitky, nové kontakty a situácie sú na nezaplatenie.

S každým psom sa dá pracovať!

U nás hovoríme, že akýkoľvek „problém“ so svojím psíkom máte, všetko sa dá vychodiť , a to doslova. Spoločne strávený čas je totiž to najviac, čo môžeme svojim psom dať. Dôležité je sa problémom psíka nevyhýbať, ale ich s trpezlivosťou a snahou riešiť. Čím viac sa totiž niečo odkladá, tým viac sa to nabaľuje a predpokladám, že nikto by zo svojho psíka nechcel mať kamaráta, ktorý by bol zavretý celú dobu doma (kým my chodíme kade tade), pretože sa napríklad veľmi bojí... S každým psom sa dá pracovať. Aj s takým, ktorý si prežil v živote nie veľa dobrého a nabral zlé skúsenosti.

Nuda by do psieho života patriť nemala!

Výchova je základom k spokojnému spolunažívaniu ľudí a psov nielen v mestách, ale aj na dedinách a všade, kde sa spoločne stretávajú. V tomto smere veľmi veľa záleží na majiteľovi.

Ja sa snažím o to, aby aj ľudia, ktorí psov z nejakého dôvodu nemusia, nemali dôvod zbytočne nadávať, alebo robiť veci, ktoré sú proti psom. Naopak tiež vyžadujem, aby ľudia rešpektovali, keď som niekde so svojimi psami, pretože zavrieť psa vnútri a nikde s ním nechodiť vedie iba k frustrácii a nespokojnosti... A čo taký pes robí, je asi každému jasné. Nuda by do psieho života patriť nemala. Moje psy ma naučili, že neboli stvorené na to, aby nerobili nič. V našom prípade je to aj veľmi dôležité z hľadiska welfare (pohody/)psov, ktorí pomáhajú ľuďom v rámci intervencií s ich asistenciou (canisterapii). Pre mňa je ich pohoda a spokojný život na prvom mieste (áno, priznávam, niekedy aj na môj vlastný úkor, ale stojí to za to a jednoducho ma to baví), ale podľa mňa iba šťastný, spokojný, zrelaxovaný pes plný energie dokáže efektívne a s radosťou pomáhať. Už veľakrát sa nás ľudia pýtali: ,,Kde máte cvičisko?“ A my na to odpovedáme jednoducho: ,,Všade“. A hovoríme pravdu – naše cvičisko je všade vôkol nás, pretože je pre nás dôležité, aby sa naše psíky neučili chodiť, cvičiť, realizovať sa iba na jednom mieste, kde sa naučia, čo majú robiť, ale aby sa dokázali koncentrovať a spolupracovať všade – aj tam, kde je veľa rušivých vplyvov, veľa ľudí, psov alebo akýchkoľvek iných podnetov.

Zvíťazit by mala zodpovednosť

Výber plemena je jedným z najdôležitejších aspektov vôbec, pretože aj tu platí: ,,Správnym výberom si môžeme život spestriť, ale tým nesprávnym si môžeme priťažiť“. A nielen sebe, ale aj psovi! V praxi to potom môže vyzerať tak, že majiteľ je nešťastný a pes je frustrovaný, všetko ničí, pretože nemá dostatok toho, čo pre svoj spokojný život potrebuje. Aktívny človek by sa mal pozerať po aktívnejšom psovi (Ale pozor! Aj tu platí pravidlo – nie je aktivita ako aktivita!) a človek, ktorý ide rád von, ale nie na dlho, by si mal výber plemena a tiež konkrétneho jedinca dobre rozmyslieť. Tiež je to tak aj s množstvom psov. Ja osobne môžem mať iba toľko psov, o koľkých sa dokážem naozaj plnohodnotne postarať! Čo to znamená plnohodnotne? To neznamená, že jeden pes niečo robí a tomu druhému sa už venovať nestíham... Takto by som to ja nedokázala, v tomto smere by ma moja zodpovednosť nepustila. Preto je veľmi dôležité, aby sme mali na každého svojho psíka dostatok času, a aby ani jeden nestrádal. Aj tu platí – aktivity prispôsobujeme ,,na mieru“ svojmu psovi. Napr. keď sa hrám so svojimi mladými sučkami, hry sú akčnejšie, ako keď sa hrám so svojou štrnásť ročnou sučkou.

Ale vráťme sa k tým našim zážitkom...

Veľa plnohodnotných zážitkov našim štvornohým kamarátom ponúka jednoznačne príroda. Tam zažívajú rôzne podnety, chodia cez rôzne povrchy (od hliny, vody, kameňov, kamienkov, piesku, trávy, snehu, koreňov stromov, paličiek či rôznych prírodných materiálov a niekedy aj tých, ktoré tam zanechali neporiadni ľudia...), musia si dávať pozor, kam stúpajú, preskakujú alebo podliezajú spadnuté stromy, sem tam ich len tak niekto pohladká, mali by sa dokázať vyhnúť ľuďom, ak si to daná situácia vyžaduje, povely ,,dole“, ,,hore“ či ,,nabok“ sú vítaným plusom. Okrem tohto a množstva ďalších dôležitých aspektov tam zažívajú zmeny počasia, nezaskočí ich dážď, sneh, vietor, slnko, voda, skaly, korene stromov, padnuté stromy, rokliny, výhľady, pachy voľne žijúcich zvierat... To všetko je súčasťou prírody a to všetko sa psy učia častým pobytom v nej akceptovať a brať za vlastné – za niečo, čoho sa netreba obávať, ale za niečo, čo im spôsobuje spokojnosť. Prirodzený pohyb vonku totiž psovi nenahradí nič iné. O dôležitosti pohybu ako takom azda ani nemusím písať – okrem toho, že udržuje nielen psov, ale aj ľudí v dobrej fyzickej aj psychickej kondícii, pomáha nervovej či vylučovacej i tráviacej sústave, je dôležitý ešte aj z hľadiska uvoľnenia nahromadenej energie. Pohyb aj pobyt v prírode nám všetkým skrátka pristane.

Každý deň môže byť výnimočný…

Prechádzky cez mestá, obce, prírodu, stretávanie sa s ľuďmi, inými psami, striedanie vonkajšieho aj vnútorného prostredia... To všetko a ešte omnoho viac ponúka našim psom množstvo sociálnych kontaktov  a príležitostí k voľnému pohybu, ktorý sa strieda s cvičením, hraním sa s majiteľmi aj medzi sebou navzájom, s trénovaním koncentrácie ako aj chodením na vôdzkach. Je úžasné, ak sa psy môžu dosýta vybehať na voľno a zároveň je skvelé, ak sa s nami prechádzajú na vôdzkach a dokážu sa sústrediť na to, čo práve spoločne robíme. Každý deň je totiž výnimočný na množstvo rôznych aktivít, ktoré nemusia byť stále rovnaké, ale môžu sa obmieňať k spokojnosti psov aj majiteľov.

Napr. mesto je obrovský komplex ponúkajúci podnety naozaj z každého smeru. Či už sa jedná o dopravnú situáciu – autá, vlaky, autobusy, bicykle, korčule a rôzne iné, alebo je to ruch z ľudských činností... Vždy je to niečo nové a nikdy sa vopred nedá určiť, čo sa tam odohrá.

Boli by sme šťastní, keby sme boli svojimi psami?

Veľmi ťažko sa opisuje všetko, čo by som vám chcela prostredníctvom tohto článku ,,ukázať“, ale svojim štvornohým kamarátkam vďačím za (nielen) množstvo zážitkov a tiež sa snažím a chcem, aby aj ony mali plnohodnotný život, ktorý bude pre ne radostný a plný krásnych chvíľ. Nielen, že si to zaslúžia, ale keď som si ich zadovážila, chcem, aby boli so mnou šťastné. Treba sa na to totiž občas pozrieť aj z ich pohľadu. Z pohľadu, keby sa rola otočila: ,,Boli by sme šťastní, keby sme boli svojimi psami“? Ak je odpoveď kladná, gratulujem vám! Ste pre svojho psa ozajstným majiteľom, ktorý sa mu aj venuje a nie ste iba  jeho vlastníkom.

Pozor!  Nezabúdajme – každý pes, tak ako aj každý človek, je iný…

…jedinečný a každému pasuje niečo iné. Preto treba ,,režim“ nastaviť k obojstrannej spokojnosti a brať ohľad na možnosti psa (po všetkých stránkach – zdravotný stav, vek, hendikepy...), ale aj majiteľa. Pretože iba vzťah na báze vzájomného pochopenia, rešpektu a pravidiel je ten, ktorý nás spoločne môže urobiť šťastnými – a o to predsa vo vzťahu ide.

Týmto článkom sa chcem poďakovať mojim štvornohým sučkám Eilinke (31.10.2001 – 19.8.2016) a Elfinke (28.10.2006 – 10.4.2018), ktoré ma toho toľko naučili, a s ktorými bol život jedno veľké a krásne dobrodružstvo plné zážitkov. ĎAKUJEM vám dievčatká moje!

riaditeľka Zmysel života, n. o.

FB: Zmysel života n.o.

Foto: Ing. Tomáš Čontofalský, Zmysel života, n. o.